Štyria politici mimoparlamentných strán komentujú témy, ktoré v týchto dňoch považujú za dôležité. Erik Baláž píše o zmysle našich národných parkov. Miriam Lexmann si všíma politické udalosti doma a v zahraničí, Zsolt Simon sa pozerá na nedostatočné vzdelávanie o menšinách a Branislav Vančo sa zaoberá generálnou prokuratúrou.

Sledovali sme dlhé hodiny vypočúvaní jednotlivých kandidátov na generálneho prokurátora. Pred nami sa črtá vidina určitej zmeny na poli spravodlivosti. Vypočúvanie kandidátov na generálneho prokurátora bolo vyčerpávajúce, no proces zmeny sa tým iba začína. Ako komentujú tento veľký krok v slovenskej justícii zástupcovia mimoparlamentných strán?

Andrej Danko je Petrovi Plavčanovi za prvý rok v úrade vďačný. Opozícia ale tvrdí, že Plavčan nič zásadné neurobil. Zverejnil síce dokument plánov reformy, no bez čísel a termínov. Ako teda bude vyzerať školstvo pod novým ministrom?

Trinásť slovenských osobností hospodárskej, vedeckej, kultúrnej, športovej a spoločenskej sféry získalo v nedeľu večer ocenenie Krištáľové krídlo za rok 2019.

Humánny geograf Adrián Gubčo a uznávaný architekt Branislav Kaliský debatujú o tom, či autá patria do mestských centier.

Subjekty sa rozprávali o spájaní už na jar, no diskusie sa vtedy zastavili.

To, čo sa deje v poslednom období v rámci bezpečnostných zložiek, začína zvonku vyzerať ako vojna alebo pomsta alebo oboje. Možno sa to týka iba zopár príslušníkov týchto zložiek, ale vrhá to katastrofálne svetlo na všetkých. Vrátane prokuratúry a súdov, ktoré majú, ak je to potrebné, bezpečnostné zložky brzdiť a vyvažovať. Kde sa stala chyba a kto je za to zodpovedný?

Hlavnou úlohou poslancov v Národnej rade je navrhovať a schvaľovať nové zákony pre Slovenskú republiku. Zákony by to mali byť spravodlivé a efektívne. Poslanec z hnutia OĽaNO Lukáš Kyselica na tlačovke oznámil, že sa pripravuje nový zákon, ktorý by zaviedol hmotnú zodpovednosť politikov. Spýtali sme sa na zmysel tohto návrhu a na možné úskalia zákona.

Za takmer tri dekády existencie samostatnej slovenskej justície sme tu mali len dve výraznejšie snahy o jej komplexnú reformu. Prvú na začiatku milénia, keď sa o ňu na ministrerstve spravodlivosti snažila progresívne zmýšľajúca skupina ľudí okolo Jany Dubovcovej a druhú, ktorú sledujeme práve teraz. Obe tieto reformné snahy spája cieľ, ktorým je efektívna a dôveryhodná justícia. Aj podľa výsledkov prieskumu, ktorý nedávno zverejnila Európska komisia, sa však tento cieľ zatiaľ nenaplnil.

Asi sa už nemusíme donekonečna rozprávať o tom, že monokratický a uzatvorený model prokuratúry, na ktorej vrchole je jej neohroziteľný vládca panujúci nad ostatnými poddanými, pardon podriadenými prokurátormi, je zlý. Tento model dlhé roky očividne nefunguje, pretože má množstvo chýb, ktoré sa od revolúcie nikomu nepodarilo opraviť.