Tu sa musí žiť ako v raji, hovoril som si pred niekoľkými dňami, keď som sa z vyše trojtisícovej výšky pozeral na stubaiské údolie a náhrdelníkový pás hôr nad ním. Bolo prekrásne októbrové popoludnie, slnko svietilo a tu, vysoko nad údolím, aj hrialo, no okolo nás bol už sneh, respektíve snehom zasypaný ľadovec a na ňom a okolo neho kilometre a kilometre zjazdoviek a tisíce a tisíce lyžiarov. Stál som v lyžiarskej bunde, v lyžiarkach a s lyžami na nohách, a zároveň som si v hlave prehrával predchádzajúce popoludnie, keď sme v mestečku Neustift tam dole pod ľadovcom robili plavecké tempá vo vonkajšom bazéne nášho hotela, samozrejme, trochu ohrievanom, ale predsa len. A keď mi potom v tých troch tisíckach metrov sadla na lyžu včela a po chvíli zase preletel okolo hlavy nejaký vysokohorský motýľ, nejako mi nešlo do hlavy, že po tejto jari nebude nasledovať leto, ale november, december, Vianoce a dlhá, predlhá zima.

Žijeme v situácii, ktorú označil nemecký historik Richard Koselleck ako sedlový čas (Sattelzeit). Horským sedlom prechádzame z jednej doby do druhej. Ľudia tušia, že sa ocitli na prahu veľkej zmeny, ale nedovidia do nej ani ju nevedia pomenovať. Postmoderna ako slogan posledných desaťročí nevyznačuje prichádzajúci čas, ale melanchóliu toho odchádzajúceho. Dlhý prechod sa začal v roku 1989. Nemecký filozof Jürgen Habermas si vtedy myslel, že ide o dobiehajúcu revolúciu, v ktorej si postkomunistické krajiny osvoja výdobytky povojnovej euroatlantickej civilizácie. Ukázalo sa však, že celý proces je omnoho hlbší, zradnejší a nezasahuje len nové demokracie, ale aj Európu a celý svet.

Zabudnite na klasickú činohru. Uchopte malé dejiny v kontexte veľkých. Prevezmite zodpovednosť. Aj o tom bol 21. ročník medzinárodného festivalu Divadelná Nitra 2012.

Začiatkom novembra skončila v hudobnom šoubiznise vydavateľská značka EMI, ktorá udávala trendy v popmusic dlhé desaťročia. Jej pád je dôkazom toho, že hudba by nemala byť nikdy dojnou kravou na vyrábanie peňazí.

V osemdesiatke patrí k veteránom studenej vojny i literatúry. Dedič odkazu Grahama Greena, a jeden z mála autorov špionážnych trilerov, ktorý to, o čom píše, zažil. Očakávalo sa, že vydá posledné dielo a pokojne sa odovzdá dôchodku. John le Carré však opäť zamiešal karty.

Vedel by mi niekto povedať, kto je tá Lana Del Rey? Otázka, na ktorú sa snažia odpovedať mnohí, ale bez väčšieho úspechu. Isté je, že táto dvadsaťpäťročná americká speváčka je na ceste do hviezdneho neba americkej popmusic.

Keď skupina The Beatles vydala album Revolver, The Beach kontrovali albumom Pet Sounds. Keď neskôr štyria Briti prišli so Seržantom Pepperom, plážoví chlapci sa im chceli vyrovnať albumom Smile. Lenže toto dielo, ktoré mnohí kritici označovali ako svätý grál americkej popmusic, nakoniec nevyšlo. Vlastne, áno. Minulý týždeň. Po štyridsiatich štyroch rokoch od jeho nahratia!

Niektorí milujú Wish You Were Here, iní zas The Wall alebo The Piper At The Gates Of Dawn. No piaty album Pink Floyd Dark Side Of The Moon akosi čnie nad ostatnými. Prečo tento album dodnes púta toľko pozornosti?

Nikto súdny sa nemôže postaviť proti ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý priniesol do NR SR minister financií. Každý krok, ktorý hľadá liek na rakovinu doby – voluntaristické zadlžovanie štátu politikmi – je v princípe správny . To nie je otázka pre nikoho, kto sa raz rozhliadne okolo seba a uvidí napríklad euroval.

Život je krutý. Neodpúšťa. Amy Winehouse chodila niekoľko rokov nad priepasťou a nakláňala sa smerom dole, až do nej spadla. Aká škoda, svet prišiel o najlepšiu speváčku svojej generácie.