Bol som hrdý na Slovensko, ktoré sa od prvého momentu ruského útoku na Ukrajinu aktívne postavilo na obranu jej slobody, nezávislosti a teritoriálnej integrity.

Prvomájový protest Smeru-SD v Nitre bol súhrnnou správou o tejto strane a jej voličoch. Na nič sa nehrali, boli spontánni a konečne uveriteľne autentickí. Rečníci oslovovali dav ako „súdruhov a súdružky“, v príhovoroch kritizovali pravicu a nechýbal ani hejt na USA. Dav jasal a skandoval vulgarizmy zo štvrtej cenovej. A nad tým všetkým – okrem slovenských – aj ruská vlajka.

Pre Česko je víťazstvo Petra Pavla dobrou správou, pretože po Klausovi a Zemanovi majú na Hrade hodnotovo ukotveného, moderného človeka, politika s jasným proeurópskym a transatlantickým postojom.

Pre TASR to povedal nezaradený poslanec a predseda Modrej koalície Miroslav Kollár.

V čase dvojcifernej inflácie a druhých najhorších verejných financií v EÚ má centrálna vláda riešiť, aby tých dnes už viac ako 12 percent ľudí, ktorí sú ohrození chudobou, mohli žiť dôstojné životy a všetci ostatní neprišli o možnosť žiť dôstojné životy v budúcnosti v dôsledku kolapsu dôchodkového systému a verejných financií ako celku.

Roky nám sľubovali dostatok lacnej energie a tepla, ale skončilo sa to ako vždy. V súčasnosti sa bojíme o dostatok energetických zdrojov a platíme jedny z najvyšších cien v Európe. Ako sme sa dostali do tejto situácie?

Vláda stratila väčšinu v parlamente. Veľa sa špekulovalo o tom, čo sa bude diať po odchode SaS a kto budú tí, čo vládnej koalícii prídu na pomoc. Hovorilo sa o Kuffovcoch a Tarabovi, o fašistoch z ĽSNS či Republiky. Minulé týždne nám dali odpoveď. Ešte oveľa pestrejšiu... a, žiaľ, aj nebezpečnejšiu.

Chápem vypovedanie koaličnej zmluvy SASkou po nekončiacich extempore politického hochštaplera Matoviča, ale zásadne nesúhlasím s tým, že si dnes môžeme dovoliť čakať na riešenie do konca prázdnin. Potrebujeme urgentne riešiť problémy ohrozujúce budúcnosť krajiny. Na takéto hry dnes nemáme čas.

V čase, keď sú slovenské verejné financie druhé najhoršie v Európskej únii, boj s infláciou vyhadzovaním miliardy na plošnú a neadresnú „rodinnú“ politiku považujem z hľadiska ich udržateľnosti za absurdné a nezodpovedné.

Ako naložiť s touto schizofréniou?