Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Sídliskové hniezdo

.filip Olšovský .časopis .architektúra

V architektonickej súťaži CE∙ZA∙AR 2015 si komunitné centrum Máj vyslúžilo prvé miesto vo svojej kategórii, ako i superlatívy hlavného porotcu, ktorý ho nazval výnimočným dielom.

V komunitnom Máji sa úplne stierajú viaceré podvedomé hranice. A pritom ide „iba“ o budovu zasadenú do prostredia klasického panelového sídliska kdesi na juhu Česka. Prečo je však táto stavba výnimočná?
Pred vyše dvoma rokmi, keď o migrantoch ešte nikto ani len nechyroval, bola verejným nepriateľom číslo jeden iná skupina ľudí. Radikáli sa z času na čas odbavili na sídliskách, ktoré obývala rómska menšina. V oveľa väčšej miere než na Slovensku táto vlna eskalovala v susednom Česku, kde prišlo k niekoľkým potýčkam a zatýkaniam. Jedným z hlavných dejísk takzvaných protirómskych nepokojov boli juhočeské České Budějovice. Špecificky najmä sídlisko Máj na západe mesta. Opäť sa začalo šermovať pojmami ako spolunažívanie či integrácia. Jediný moment, ktorý však nezapadal do tradičného rámca, bol nasledujúci vývoj – mesto totiž dokázalo odpovedať. V Českých Budějoviciach o rok neskôr otvorilo brány komunitné centrum Máj, ktoré ponúkli slovenskí architekti.
Samozrejme, že realizácia tohto nápadu neprišla zo dňa na deň. Dokonca ani z roka na rok. Pôvodný projektový zámer na podobnú stavbu vznikol už v roku 2008. O dva roky neskôr bola vyhlásená architektonická súťaž, ktorú vyhrala slovenská kancelária SLLA. Tá má za sebou viacero úspešných projektov v zahraničí a pravidelne spolupracuje s ateliérmi v Madride či kenskom Nairobi. Prednedávnom dokonca návrh SLLA zvíťazil v súťaži na pretvorenie celej menšej štvrte na severe Viedne. O niekoľko dní tak čaká architektov v metropole Rakúska to, čím si úspešne prešli aj v Budějoviciach – verejné prerokúvanie, v ktorom budú musieť investorom, ako i obyvateľom štvrte dôkladne vysvetliť svoju víziu. Tou bolo v prípade sídliska Máj práve vytvorenie akéhosi styčného bodu, ktorý by spĺňal viacero funkcií. V konkrétnom podaní slovenských architektov sa tento zámer pretavil vo vizuálne nekonvenčné dielo s viacerými kontroverznými črtami, v ktorých sa strácala hranica medzi interiérom a exteriérom. Každá jedna z nich však spĺňala pôvodný zámer – vytvorenie sídliskového hniezda, ktoré vytiahne ľudí spoza stien okolitých panelákov.

nevyhnutné zásahy

„Pokiaľ sa nebavíme o úplných amatéroch, robia to tak v podstate všetci architekti,“ reaguje s miernym úsmevom na tvári Michal Sulo, jeden z trojice autorov projektu na otázku, či okolie svojej stavby architekti vopred analyzujú. V snahe „pochopiť“ svoju stavbu absolvovali aj pri tomto projekte niekoľko výjazdov k západným susedom, pri ktorých skúmali intenzitu dopravy či pešie trasy obyvateľov. Ako však architekti dodávajú, práve v tomto prípade bol priestor a čas na sondovanie okolia oklieštenejší, než pri iných projektoch. Napriek tomu ich budova do prostredia (porovnateľného napríklad s bratislavskou Petržalkou) dokonale zapadla. Práve ako ľudia zvonku, nezaťažení nadbytočným lokálnym kontextom a skúmajúci len to naozaj najdôležitejšie, dokázali slovenskí architekti správne sformulovať funkciu novovznikajúcej budovy. Tou bolo vytvorenie flexibilného bodu v srdci sídliska, ktorý by dokázal reagovať na jeho potreby. Čosi ako sídliskový úľ s mnohými vstupmi (každé poschodie je prístupné schodiskom priamo z námestia) a s miestnosťami, ktoré môžu podľa potreby zmeniť svoj účel (nájomníka). S bonusom v podobe strešného športového ihriska, ktoré je jednou z mála jasných dominánt stavby.
Zámer sa vo veľkej miere podaril. Dôkazom je aj ocenenie Slovenskou komorou architektov, ktorá pred niekoľkými týždňami udelila komunitnému centru Máj cenu CE∙ZA∙AR v kategórii Občianske a priemyselné budovy. A na dôvažok tento projekt získal nomináciu na prestížnu cenu Európskej únie Mies van der Rohe Award.
Pri realizácii komunitného centra sa zišlo hneď viacero priaznivých okolností, bez ktorých by výsledný produkt zastal kdesi na polceste. Osvietení zodpovední z mestskej časti garantovali potrebné zdroje (prevažne z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj) a záštitu rozbehnutého programu, ktorý už nejaký rok kultivoval socialistické sídlisko.
 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite