Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kto hovorí za rodičky

.iveta Aldana .lucia Lišiaková .veronika Pizano .časopis .spoločnosť

Od januára sme pravidelne každý mesiac prinášali texty týkajúce sa slovenského pôrodníctva. Pre týždeň ich písali tri ženy-matky, ktoré nie sú zdravotníčky ani novinárky, akurát mali ambíciu, aby bolo slovenské pôrodníctvo lepšie. Prinášame posledné dva texty, ktorými sa táto séria završuje.

Keď sme tretí článok z našej pôrodníckej série zakončili otázkou „A kto tu teda hovorí za práva rodičiek?“, do redakcie prišla reakcia občianskeho združenia Ženské kruhy, v ktorej stálo: „Dôležitejšia otázka je, kto by mal ich záujmy zastupovať, presadzovať a ako. Odpoveď na prvú časť je jasná: štát.“ Konštatovanie, s ktorým sa stotožňujeme. Problém nastáva v tom, že podmienka „mal by zastupovať záujmy“ ostáva len na papieri.

Chceli sme vedieť, ako ministerstvo zdravotníctva zabezpečuje a kontroluje uvádzanie najnovších vedeckých poznatkov do pôrodníckej praxe. Od hovorcu ministerstva Petra Bublu sme dostali odpoveď: „Podľa ustanovení zákona o zdravotnej starostlivosti je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.“

Ľudské zdravie však nie je krížovka alebo sudoku, ktoré sa dá vždy rovnako správne vyriešiť. Aj z tohto pohľadu je teda odpoveď ministerstva alibistická. Ministerstvo posúva zodpovednosť na zdravotníckych pracovníkov, ktorí podľa neho zodpovedajú za poskytovanie zdravotnej starostlivosti v súlade s právnymi predpismi a etickým kódexom zdravotníckeho pracovníka.

V prípade, že nie ste spokojní s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, môžete sa obrátiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ten vydá stanovisko, ktoré môžete potom použiť pri sťažovaní sa u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti alebo pri podaní trestného oznámenia. Úrad zriadený zákonom však neposúva informácie o jednotlivých podnetoch ministerstvu. Ministerstvo zdravotníctva ako zriaďovateľ desiatok nemocníc, a teda štát nevníma svoju zodpovednosť. Preto sa ani systémovo neriešia problémy v nemocniciach, na ktoré sa pacienti sťažujú. Zodpovednosť preto v niektorých prípadoch preberajú občianske združenia.

.tvrdé pomenovanie
V oblasti pôrodníctva počuť čoraz viac práve o občianskom združení Ženské kruhy. Vzniklo v roku 2011 pôvodne so zámerom podporovať prirodzené pôrody. Samotné združenie si podľa Zuzany Kriškovej, jednej zo zakladajúcich členiek a zároveň predsedníčky združenia, prešlo vývojom, kým dospelo ku svojej súčasnej vízii. Ich snahou je, aby slobodná voľba, dôstojnosť a rešpektovanie žien pri pôrode – a teda dodržiavanie ich ľudských práv – boli samozrejmosťou. Aj keď združenie robí množstvo aktivít, ako sú besedy, premietanie filmov s pôrodníckou tematikou či publikovanie autorských článkov, rozhovorov a príbehov, veľká časť práce sa podľa Kriškovej v posledných dvoch rokoch zamerala na pomenovanie problému slovenského pôrodníctva. Je to podľa nej prvý krok k tomu, aby nastala zmena.

Spolu so združením Občan, demokracia a zodpovednosť (ODZ) realizovali Ženské kruhy dvojročný monitoring a výskum, ktorých výsledkom je publikácia Ženy – Matky – Telá: Ľudské práva žien pri pôrodnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. Publikácia konštatuje, že pôrodnice na Slovensku porušujú ľudské práva. Pre čitateľa, ktorý nemá bližšie skúsenosti s pôrodníctvom, sa môžu zdať tvrdenia v knihe prehnané a spájanie pôrodníctva s násilím tvrdé. No práve takéto pomenovanie skutočností môže pomôcť k tomu, aby sa problémy v pôrodníctve reálne začali riešiť.

V publikácii sa pritom kladie dôraz na odporúčania viacerých medzinárodne uznávaných organizácií, medzi ktoré patrí aj Svetová zdravotnícka organizácia a Medzinárodná federácia pre gynekológiu a pôrodníctvo. Autorky poukazujú na rozpor medzi zaužívanou praxou na Slovensku a odbornými odporúčaniami. Typickým príkladom je poloha v ľahu. Od tejto polohy by mali byť ženy odrádzané a naopak mali by byť povzbudzované k tomu, aby si zvolili niektorú z vertikálnych polôh – napríklad v kľaku.

Ženské kruhy a ODZ chcú v spolupráci s odborníčkami a odborníkmi z oblasti pôrodníctva, pôrodnej asistencie a neonatológie hľadať príčiny problémov slovenského pôrodníctva a nachádzať na ne riešenia, ktoré je však možné prijať iba za aktívnej účasti štátu a iných zodpovedných subjektov. Systém je podľa Kriškovej nastavený tak, že ľudia v ňom priam automaticky porušujú ľudské práva rodiacich žien aj ich detí a ani sa nad tým nepozastavujú. „Za normálne sa považuje to, čo je nenormálne,“ skonštatovala Krišková.

.riešenie: dula?
Ženské kruhy sa snažia o systémovú zmenu, ktorá by mala mať pozitívny dopad na väčšinu rodičiek. Bude trvať roky, kým k nej naozaj dojde. Rodičky však potrebujú a hľadajú oporu už teraz. Mnohé ženy sa preto obracajú na duly, aby počas pôrodu mali pri sebe osobu, ktorá ich podporí a dokáže sa ich zastať pred personálom nemocnice.

Dula je špeciálne vyškolená žena, ktorá sa snaží ponúknuť rodičke nepretržitú psychickú a fyzickú podporu počas tehotenstva, počas pôrodu aj po ňom. Na Slovensku existuje aj združenie Slovenské duly, ktoré je členom medzinárodných organizácií European Network of Childbirth Associations a European doulas.

Alexandra obe svoje deti porodila v Trnavskej fakultnej nemocnici. Prvé v roku 2010, druhé v roku 2012. Pri prvom pôrode sa cítila podľa vlastných slov hrozne: „Správali sa ku mne ako k nejakej chudere.“ Pri druhom pôrode sa snažila postupovať inak a zabezpečila si dulu. „Druhý pôrod bol diametrálne odlišný v porovnaní s prvým. V dule som mala človeka, na ktorého som sa naviazala. Bola som si istá, že je tam pre mňa. Vďaka nej mi taktiež umožnili mať bábätko ihneď na mojej hrudi, neumyté, nechali dotepať pupočník,“ povedala o svojej skúsenosti s dulou Alexandra.

Prítomnosť dúl v slovenských pôrodniciach je ešte stále pomerne rarita. Ženy chcú mať pri pôrode skôr svojho partnera a keďže pôrodnice umožňujú zväčša len jednu sprievodnú osobu, muž dostane pred dulou prednosť. Ani zdravotný personál nie je prítomnosti dúl veľmi naklonený. Keď sme sa na vplyv psychiky na pôrod pýtali hlavného odborníka Ministerstva zdravotníctva pre gynekológiu a pôrodníctvo Miroslav Borovského, rozhorčene zareagoval, že namiesto toho, aby médiá písali o nedostatočnom financovaní zdravotníctva, píšu o tom, ako chce rodička, aby ju dula držala za ruku.

.a ešte dojčenie
Ani ďalšie občianske združenie, Mamila, ktoré pomáha čerstvým matkám najmä s dojčením, nemá u zdravotníkov úplne dvere otvrené. V našom májovom článku sme sa zamerali na podporu dojčenia, v ktorej má Slovensko stále veľké nedostatky. Aj keď má viac ako polovica pôrodníc titul Baby-friendly Hospital, kompletné dodržiavanie desiatich krokov, ktoré sú podmienkou na získanie tohto titulu, v slovenských pôrodniciach takmer nenájdeme. Výsledkom toho je, že veľké množstvo žien má problémy s dojčením a následne dojčiť prestávajú.

Mamila, ktorá funguje od roku 2002, združuje desiatky laktačných poradkýň po celom Slovensku. Okrem osvety a poradenstva sa združenie snaží aj o zmeny na inštitucionálnej úrovni. Z tohto pohľadu však združeniu chýba stratégia týkajúca sa spolupráce so zodpovednými orgánmi – v minulosti Slovenský výbor Unicef a v súčasnosti Slovenská pediatrická spoločnosť.

Zdravotníci často nesúhlasia s tým, aby členky Mamily vstupovali so svojimi edukačnými aktivitami do nemocníc a ich úlohu vidia najmä v pomoci matkám s technikou dojčenia v domácom prostredí po prepustení z nemocnice. Slovenská pediatrická spoločnosť začína spolupracovať s Inštitútom pre podporu dojčenia a jedným z faktorov, ktorý rozhodol o spolupráci s týmto občianskym združením bola aj „ochota plne akceptovať odborné vedenie zo strany odborných spoločností”, ako nám napísal doktor Marcel Litavec, vedúci pracovnej skupiny SPS pre podporu dojčenia. Z celej situácie sa tak zdá, že prioritou v oblasti podpory dojčenia je skôr to, kto bude mať hlavné slovo než to, čo je najlepší záujem detí a ich matiek.

.sprievodca nemocnicami
Zrejme mediálne najviditeľnejšou neziskovou aktivitou je projekt Sprievodca pôrodnicami. Od roku 2010 ho pripravuje slovenský rodičovský portál rodinka.sk v spolupráci so Stredoeurópskym inštitútom pre zdravotnú politiku – Health Policy Institute (HPI). Ambíciou projektu je mapovať stav pôrodníc z hľadiska kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti, pohľadu služieb a ponuky pôrodnej starostlivosti a spokojnosti rodičiek. Počas prvého roka získavali pôrodnice hodnotenie spokojnosti od rodičiek a HPI zároveň zbieral údaje o základných údajoch a ponúkaných službách jednotlivých pôrodníc.

Po prvom ročníku sa projektu vytýkalo, že nie je objektívne použiť len hodnotenie od rodičiek. V reakcii na to HPI prišiel s ideou expertného hodnotenia na základe indikátorov medicínskej kvality. HPI zostavil komisiu 14 odborníkov, ktorá vybrala 10 kľúčových indikátorov, ktoré sa hodnotili. Išlo napríklad o počet pôrodov, úmrtie donoseného plodu do siedmich dní po pôrode, frekvenciu cisárskeho rezu či pôrod s epidurálnou analgézou.

Podrobné zverejnenie expertných údajov, ktoré porovnali pôrodnice v daných indikátoroch, vyvolalo kritiku aj vášnivú diskusiu. Tá mala nakoniec pozitívny efekt. Slovenská gynekologicko-pôrodnícka spoločnosť a autori Sprievodcu našli zhodu a tento rok v júni prezentovali na perinatologickej konferencii spoločné indikátory kvality slovenských pôrodníc. Kým teda štvrtý ročník Sprievodcu pôrodnicami obsahoval len hodnotenie rodičiek, piaty ročník bude opäť kompletný, aj s hodnotením služieb a indikátormi kvality. Jeho výsledky budú vďaka spolupráci s odbornou spoločnosťou objektívnejšie, tvrdia jeho autori. Sprievodca je tak jedným z projektov, ktoré môžu pomôcť zlepšiť pôrodníctvo na Slovensku.

.a čo poisťovne?
Pozitívne zmeny by mohli naštartovať aj zdravotné poisťovne, ktoré majú nástroje na to, aby vyvíjali tlak na zlepšenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti v pôrodniciach. Keď sme sa poisťovní pýtali, či motivujú nemocnice k baby-friendly prístupu, zdravotná poisťovňa Union presunula zodpovednosť na nemocnice: „Je záujmom každej pôrodnice, aby si svojím prístupom a službami získala dôveru svojich klientov.” Dôvera sa zas odvolala na to, že baby-friendly prístup nie je oficiálne definovaný v legislatíve, a tak ho nemôžu zachytiť v zmluvách s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.

Namiesto hľadania možných riešení a zmien zo strany zainteresovaných sme si opakovane všimli, že jednotlivé strany sa stále odvolávajú na kompetencie a právomoci niekoho iného. Zdravotné poisťovne sa odvolávajú na ministerstvo zdravotníctva a potrebu legislatívnych zmien. Ministerstvo zdravotníctva sa odvoláva na hlavných odborníkov SR pre jednotlivé špecializačné odbory. Tí zas spolu so svojimi odbornými spoločnosťami poukazujú na to, aké priority určuje ministerstvo zdravotníctva a ako prebiehajú legislatívne procesy. Nič neriešiaci bludný kruh však uzamyká vo svojom vnútri ženy a deti, ktoré veľmi na výber nemajú.

.diskusia
.neprehliadnite