archív čísel
najčítanejšie
-
Úspech srdca
prečítané 1866x -
Každý deň zápasím o pokoru
prečítané 846x -
Problém Daniela Lipšica
prečítané 798x -
Strieľal na Heydricha
prečítané 742x -
Lipšicova nová strana
prečítané 598x
týždeň klasické predplatné
Objednajte si polročné alebo ročné predplatné časopisu .týždeň!
týždeň webové predplatné
Chcete si prečítať časopis .týždeň cez internet? Zaplaťte si vstup do elektronického vydania.
články
rssArnošt, Jiří a minulosť
Arnošta Lustiga som poznal z chodieb Lidových novín, Jiřího Slavíčka zo štúdia Slobodnej Európy. Obaja práve skončili časť svojho príbehu, a mne sa okrem smútku zdá, že niečo je vo vzduchu.
.štefan Hríb5. marec 2011 | prečítané 2981x | reagovali 3 ľudia
...pokračovanie nájdete v aktuálnom čísle na stánkoch
Diskusia (3)
-
.aká bude pravda? od .student86 | 15. marec 2011 12:41
Pravdu o minulosti budú ďalej šíriť práve ľudia, ktorí mali to šťastie, že významného človeka poznali osobne. Priznávam, že " toho zloducha " som podľa tváre nespoznal, to však neznamená, že ma ako príslušníka mladej generácie nezaujíma pravda o koncentrákoch, gulagoch... a že neviem na ktorej strane barikády ten Gottwald stál.
-
.niečo Tndra vynechal...? od .dedeon | 7. marec 2011 14:42
Hnedajú si pokoj Michal Havran, teológ, šéfredaktor Jetotak.sk | 7. marca 2011 14:00 Keď John Galliano povedal na terase La Perle vedľa sediacej dáme, že je škaredá a Hitler by ju poslal s celou rodinou do koncentráku, ešte netušil, že sa jeho kariéra v módnom dome Dior o pár dní skončí. Anglického geniálneho návrhára nezachránil ani fakt, že jeho príchod zachránil pred pätnástimi rokmi Dior pred krachom. Mondénny nacizmus pestovala už Diorova vnučka, ktorá ešte v roku 1962 chcela vo Francúzsku šíriť národný socializmus a predávať štylizované perlové variácie svastiky. Sympatiami k nacistom trpela aj Coco Chanel, ktorú z tohto zovretia neoslobodila ani spomienka na objatia Igora Stravinského. A otázka možného znovuvydania antisemických pamfletov Louisa Ferdinand Célinea, autora Cesty na koniec noci, dnes vzbudzuje rovnaké vášne ako v minulosti správy o Napoleonovom návrate do vlasti. Keď sa biskup Ján Vojtaššák prihováral v roku 1941 za arizáciu majetkov, netušil, že si za to vyslúži oslavný pastiersky list, ktorý pred pár dňami čítali vo vybraných kostoloch. Ako už býva na Slovensku zvykom, s blížiacim sa výročím 14. marca sa rozbúchajú neogardistické srdiečka, v chrámoch zaznejú zádušné omše za Tisa a teologická múza dopraje vyvoleným božím služobníkom napríklad takéto perly: "Zlý duch, ktorý celým svojím bytím nenávidí Krista a jeho Cirkev, má vždy ten istý cieľ, používa tie isté metódy, iba v obmenenej forme. Ten liberalizmus, ktorý sa presadzoval po vzniku ČSR, presadzuje sa aj dnes. Ešte že tu máme," povedané slovami dojatého biskupa Františka Tondru, "Jána Vojtaššáka, dnes už Božieho sluhu, kandidáta na blahorečenie, ktorý sa hneď od začiatku prejavil ako múdry a starostlivý pastier Božieho ľudu." Existuje fotografia, na ktorej Vojtaššák salutuje "Na stráž!" tak prirodzene, že by mohol robiť predavača v obchode Thor Steinar. Pán Tondra je s nadchádzajúcim výročím asi priveľmi rozcitlivený, aby bral ohľad na také detaily. No rovnako veľký sentiment by nemal brániť apoštolskému nunciovi Svätej stolice na Slovensku, aby informoval pápeža o šokujúcich výrokoch kléru, ktorý stavil na to, že spoločenský liberalizmus porazí rovnakou rétorikou a rovnako tragickými postavami, ktoré slúžili nacisticko-gardistickému slovenskému štátu. To, že sa Vojtaššák stal, ako to už v dejinách býva, nakoniec sám obeťou, nijakým spôsobom nezmenšuje podiel jeho viny na kolaborácii. Snahy o jeho svätorečenie iba dokazujú, že veľká časť katolíckeho kléru živí v sebe toxickú nostalgiu za totalitným režimom, v ktorom hrala jeho cirkev kľúčovú úlohu. Pokus urobiť z arizátora svätca sa prieči najmä tým morálnym imperatívom, ktorými cirkev kára "morálny relativizmus" moderného sveta. Zároveň je urážkou pamiatky všetkých duchovných, ktorí boli počas druhej svetovej vojny v odboji a nepodľahli ilúzii o tom, že nacistická diktatúra môže byť prostriedkom na politickú emancipáciu a duchovnú integritu Slovákov. Pán Tondra a jeho kolegovia by mali namiesto snáh vytvoriť zo slovenských dejín továreň na mučeníkov radšej rozmýšľať nad tým, akú desivú úlohu zohrala cirkev v období, keď bol prvý a posledný raz na čele slovenského spoločenstva vysvätený kňaz. Pretože nahovárať verejnosti, že sa morálne zlyhanie premení zázrakom dejinnej eucharistie na ťarchu kríža, je ďalším dôkazom, že cirkev po tom, čo prestala rozumieť súčasnosti, prestáva rozumieť aj vlastnej minulosti. HR:B
-
.takato... od .mirokocur | 7. marec 2011 09:36
pan Hrib, takato... : www.tkkbs.sk
Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.
Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.
Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X
Design and Technology by MONOGRAM