Diskusia (1)

1. .ešte nie je koniec... od .dedeon | 9. september 2010 21:24

   ...a ktovie kedy a kde skončí.Ekonómovia nie sú jasnovidci,to je jasné už dávno,ale vymýšľať finančné "machinácie" na bohatnutie "bohatých" to vedia ! Keď globalizácia berie životy Dôsledky nezamestnanosti sú ďalekosiahlejšie, ako len strata príjmu. Súvisí s nimi aj ekonomická neistota a sociálne zmeny. V Indii sa napríklad hovorí o genocíde farmárov, ktorých Svetová banka donútila zmeniť efektívny spôsob pestovania plodín a podriadiť sa systému, ktorý si určili nadnárodné korporácie ako Monsanto, Cargill a Syngenta. Korporácie neustále stláčali nadol ceny a zároveň zvyšovali náklady na pestovanie plodín. Pre indické poľnohospodárstvo to bola neudržateľná situácia. Keďže dve tretiny Indie žijú z pôdy, bankrot farmárov doviedol mnohých k tragickým východiskám zo svojej situácie. Od roku 1997 si vzalo život 200-tisíc indických farmárov. Čitateľ by mohol namietať, že trhový mechanizmus, ktorý odstránil z hry menej efektívneho výrobcu, je spravodlivý. Tento predpoklad však platí len za podmienok, že obaja výrobcovia produkujú svoje výrobky svojpomocne. Ak americký farmár vyprodukuje kilogram kukurice za dolár na kilogram a vládna subvencia mu umožní pokryť vyše polovicu jeho nákladov, nemá problém predať kilogram kukurice za 50 centov aj napriek tomu, že mexický farmár vypestoval svoju kukuricu efektívnejšie a lacnejšie. Mexický farmár je v znevýhodnenej situácii, pretože nemôže rátať s vládnou subvenciou. Jeho rozvojová ekonomika si takúto subvenciu buď nemôže dovoliť, alebo ju celkom explicitne zakáže Svetová banka. Pokiaľ farmár z rozvojovej ekonomiky už na trhu nesúťaží s farmárom z rozvinutej ekonomiky, ale s jeho vládou, čosi nie je v poriadku. (Navyše treba podotknúť, že v tomto prípade neprerobil len mexický farmár. Sú to americkí platcovia dane, ktorí zafinancovali celú subvenciu.) Mexiko nie je jediná krajina, ktorá trpí otvorením svojho trhu protežovaným bohatým ekonomikám. Rovnaký osud postihol mnohé iné rozvojové ekonomiky. Na zváženie ostáva, ako môže podobný mechanizmus ovplyvniť ekonomiky prevažne monokultúrnych krajín alebo krajín, ktoré sa výrazne zameriavajú na jeden druh priemyslu.(NapríkladSlovensko a výroba automobilov,tomu sa hovorí "diverzifikácia" v MODROM.) Zase ten syndróm?Prečo nie hRíB ?

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.

Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.