archív čísel
najčítanejšie
-
Úspech srdca
prečítané 1837x -
Problém Daniela Lipšica
prečítané 861x -
Každý deň zápasím o pokoru
prečítané 828x -
Strieľal na Heydricha
prečítané 700x -
Lipšicova nová strana
prečítané 640x
týždeň klasické predplatné
Objednajte si polročné alebo ročné predplatné časopisu .týždeň!
týždeň webové predplatné
Chcete si prečítať časopis .týždeň cez internet? Zaplaťte si vstup do elektronického vydania.
články
rssPrijateľná zelená energia
Verejná skepsa okolo globálneho otepľovania síce silnie, ale vedecký konsenzus je pevný: človekom zapríčinená zmena klímy je skutočná.
.bjørn Lomborg25. júl 2010 | prečítané 955x | reagovali 2 ľudia
...pokračovanie nájdete v aktuálnom čísle na stánkoch
Diskusia (2)
-
.maximalna blbost! od .ivans | 5. august 2010 16:52
Autor inak profesor ekonomie veri v nieco, co je fyzikalne nemozne. Na otazku ci sa nam moze podarit desaťnásobne zlepšiť účinnosť solárnych článkov si autor sam sebe odpoveda ze ano. Bohuzial odpoved je jasne nie a kazdy so znalostami fyziky na urovni strednej mozno i zakladnej skoly to vidi ihned. Dnesna ucinnost solarnych panelov je totiz na urovni niekde okolo 20%. Cize ak autor hovori o desatnasobnom zvyseni ucinnosti (na 200%) tak hovori nie ze o perpetuu mobile lebo tam sa akurat nesmie premienat energia na ine formy ako mechanicku, ale on hovori o vyrobe energie z nicoho! Ak by mali mat panely 200% ucinnost tak potom by vyrabali dvakrat tolko energie ako na ne dopadne vo forme svetelnych lucov. Take nieco je fyzikalne nemozne! Aj dosiahnut 100% ucinnost je nemozne lebo vzdy tu budu existovat iste straty ked sa cast energie dopadajucich fotonov slnecneho ziarenia meni na teplo alebo su tu straty pri vedeni prudu atd. Celkovo zvysovanie ucinnosti solarnych clankov aj z tych 20% bude stale obtiaznejsie a dosiahnut dvojnasobok sa mozno podari prave o tych 20-40 rokov. Prirovnanie k vyvoju pocitacov bohuzial nefunguje na vsetko ako si autor mysli. Ja mu mozem uviest iny priklad, ktory je ovela blizsie k realite ako zvysovanie vykonu pocitacov, ktore nema nic spolocne s ucinnostou premeny slnecnej energie na elektricku. Priklad je takyto. Ucinnost premeny tepelnej energie na mechanicku napr. u spalovacieho motora alebo turbiny v elektrarnach je okolo 40%. Rovnaka bola tato ucinnost aj pred sto rokmi. Cize za sto rokov v tomto smere nebol ziadny pokrok co sa tyka zvysenia ucinnosti. Preco? Lebo take su fyzikalne zakony (2. veta termodynamicka) a nikdy viac ako tych 40% nedosiahneme. Ale autor radsej urobi nic nehovoriace prirovnanie k pocitacom. Netvrdim, ze moje prirovnanie je spravne vzhladom k ucinnosti solarnych clankov, iba som chcel ukazat, ze sa neda prirovnat hocico k hocicomu ako si zmyslime len aby sme podporili svoje tvrdenie. Nie vsetko na svete rastie ako vykon pocitacov. Dalej autor absolutne zabuda na to, co v noci kedy spotreba elektriny dosahuje asi 60% dennej spotreby, ale vyroba energie zo slnka je nulova. Ako budeme vyrabat vtedy? Energiu stale nevieme ucinne a efektivne ukladat. Co za dazda a ked bude zamracene kedy dramaticky klesa mnozstvo vyrobenej elektriny? Co v zime ked su kratke dni a slnko je na obzore iba par hodin? A dalej aj keby sme mali hned teoreticky 100% ucinnost solarnych panelov. Ked teraz nepokryjeme ani desatinu percenta spotreby elektriny slnecnymi elektrarnami s ucinnostou 20%, tak ako to vyriesi nas problem ked pokryjeme pol percenta s ucinnostou 100%? Asi by to nevyriesilo energeticky problem. Nehovorim, ze si solarne clanky nezasluzia rozvoj, to urcite nie, prave naopak. Maju svoje miesto a hodia sa najma na specificke aplikacie. Ale bohuzial energeticky problem Zeme nevyriesia, su tu fyzikalne limity. Autor nema zjavne ani potuchy o fyzikalnych zakonoch, ale ani sa necudujem kedze som si nasiel, ze je professor at the Copenhagen Business School. Vyjadruje sa ku veciam, o ktorych nema ani paru. On si predstavuje jednoducho a to tak, ze on nieco vymysli, bude vedcom verit a ti to asi nejako zariadia. Avsak fyzikalne zakony nefunguju tak, ako si profesor ekonomie zmysli vo svojej hlavicke, ale bohuzial sa nedaju obist. Tento clanok obsahuje blbosti napisane laikom, ktory postrada co i len zakladoskolske znalosti z fyziky. Naco mate v redakcii toho Mojzisa? Nemozete mu dat precitat taketo clanky, kym to uverejnite?
-
.bělohradský... od .dedeon | 25. júl 2010 23:18
"...1) Verejná mienka sa dá zmanipulovať jednoduchými mediálnymi stratégiami.Napr.: - démonizovaním jednej osoby (Fico) - kultom inej osoby Radičová) - zastrašujúcou lžou (Grécko) 2) Lúzovitý politický slovník,ľavicový či pravicový sa vyznačuje tým,že problémy sa riešia vylučovaním zo spoločnosti - najprv extrémistov, - potom soc.demokratov (rozdávajú z našich daní) - potom liberálov (lebo chcú registr.partnerstvá) - chudobných a starých (musíme šetriť,niet na dôchodky) 3) Obrátenie "triedneho boja NAOPAK" - proti chudobným a slabým - proti štátnym príspevkom (Ľudia chcú prácu nie soc.dávky) - proti zamestnancom a Zákonníku práce - proti právu na bezplatnú zdravotnú starostlivosť,vzdelanie zatial čo miliónové platy manažérov bánk a ich nepriehľadná moc sú NEDOTKNUTEĽNÉ. 4) Opačne zamierená nespokojnosť.Nie sme spokojní so súčasným KAPITALIZMOM,ale iný neexistuje. - Rôzne PRAVÉ strany slúžia iba k prehlušeniu opravdivých kritických otázok (obhajoba ČISTÉHO trhu,globalizácia) - Skutočná Ľavica sa musí vrátiť ku KRITIKE kapitalizmu 5) Terorizmus zabudovaný do všedného dňa TRŽNEJ ekonomiky je najväčším problémom tohto tisícročia. - Aká je zodpovednosť človeka v technologickom prostredí ? - Čo je ZISK ? Čo je STRATA ? A čo je to DLŽOBA ? - Aby bola práca,Kapitál potrebuje:menej byrokracie,sprivatizovať verejný majetok,menej kontrol,menej právomoci EKOLÓGOM, Ekonomický rast nemôže byť jedinou zábezpekou "pracovných príležitostí".r"
Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.
Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.
Copyright © 2009 - 2012 Vydavateľstvo W Press a.s., Partizánska 2, 811 03 Bratislava, Slovensko / ISSN: 1336-653X
Design and Technology by MONOGRAM