Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Koža na kožu!

.iveta Aldana .lucia Lišiaková .veronika Pizano .časopis .spoločnosť

Žena sa bezradne pozerá na svoje plačúce dieťa, ktoré je zviazané až po krk v detskej perinke a leží vo vaničke vedľa jej postele. Po pôrode ho videla len chvíľu, doniesli jej ho spiace až o niekoľko hodín, a teraz ho nevie utíšiť. A nevie ho ani nakŕmiť.

Žena sa bezradne pozerá na svoje plačúce dieťa, ktoré je zviazané až po krk v detskej perinke a leží vo vaničke vedľa jej postele. Po pôrode ho videla len chvíľu, doniesli jej ho spiace až o niekoľko hodín, a teraz ho nevie utíšiť. A nevie ho ani nakŕmiť.

Prichádza novorodenecká sestra. Novopečenej matke bolestivo schytí bradavku, začne ju naťahovať, žmoliť medzi prstami a pchať dieťaťu do úst. Matka zatína zuby, slzy má na krajíčku. Prisatie sa nepodarí ani teraz, ani neskôr. Sestra v lepšom prípade poradí skúšať ďalej, v horšom prípade odporučí klobúčiky alebo fľašu a s poznámkou o neštandardnom tvare bradaviek odchádza. Matka je zúfalá, sama si nevie poradiť. Svoje dieťa vidí prvýkrát nahé až na tretí, štvrtý deň, keď jej ukazujú, ako ho kúpať. Ani jej nenapadne, že si ho môže na izbe vybaliť sama. Priložiť na telo, upokojiť. To sa u nás nenosí. Na štvrtý deň opúšťa pôrodnicu s pocitom zlyhania a presvedčením, že svoje materské povinnosti nedokáže zvládať.

Obraz opakujúci sa v slovenských pôrodniciach so železnou pravidelnosťou. Matky, ktorým bol odopretý kontakt so svojím dieťaťom bezprostredne po pôrode, môžu mať väčší problém so záležitosťami, ktoré sa môžu zdať samozrejmé. Ak matka s dieťaťom nedostanú hneď po pôrode šancu „zoznámiť sa“, umelo sa tým môžu prerušiť prirodzené biologické procesy v tele matky aj dieťaťa, čo má za následok problémy s nástupom prirodzeného materinského správania sa, spustenia laktácie, problémy s prisávaním novorodenca a mnohé ďalšie.

.priamy kontakt

Dôležitosť bondingu, teda priamy kontakt kožou na kožu matky a dieťaťa krátko po pôrode, nie je moderný výmysel hysterických matiek, ale vedecky podložená skutočnosť. Jeho význam vyzdvihuje aj Svetová zdravotnícka organizácia vo svojej príručke. Na Slovensku je však bežné, že dieťa matke ukážu na pár sekúnd a odnesú na umytie a vyšetrenia. Potom ho matke prinesú už zabalené v perinke na prvé prisatie, ktoré zväčša trvá niekoľko minút. Nasleduje niekoľkohodinové odlúčenie od bábätka, počas ktorého si má žena po pôrode oddýchnuť. Ak si žena aj žiada, že chce mať dieťa pri sebe, často jej ho nedonesú. Túto prax potvrdzuje aj rodička z Levíc, ktorá však nechcela byť menovaná: „Okrem krátkeho momentu na sále mi dieťa doniesli ukázať na tri minúty až desať hodín po pôrode, a do rúk som si ju mohla vziať až na druhý deň, teda vyše tridsať hodín od pôrodu. Nastálo mi moje vlastné dieťa nechali až dva dni po pôrode! Žiadny bonding, žiadne prvé prisatie, nosili mi ju spiacu, nakŕmenú glukózou. Ešte sa na tretí deň čudovali, prečo malá nechce sať z prsníka. Domov sme išli poučení o tom, ako treba dávkovať Nutrilon a ako správne držať fľašu.“

Priložením nahého dieťaťa na kožu matky sa pritom posilňuje jej sebaistota v novej materskej role. Vie sa na svoje dieťa lepšie „naladiť”, lepšie prečítať signály, ktoré jej dieťa vysiela, vrátane rôznych druhov a príčin plaču. Deje sa tak najmä preto, že po pôrode dochádza v tele matky k veľkým hormonálnym zmenám. Zvyšuje sa jej tvorba oxytocínu, ktorý je okrem iného zodpovedný za nastavenie viacerých centier v mozgu na pokoj, jemnocit a náklonnosť k svojmu dieťaťu. Príroda to nastavila tak, aby sa matka po pôrode do svojho dieťaťa zaľúbila.

Podľa psychiatra Jozefa Hašta matka, a dokonca aj otec sa snažia novorodenca, často nevedomky, dobre si obzrieť. Keď má matka dieťa položené kožou na kožu, má tendenciu nadvihnúť mu hlavu, aby sa mu mohla pozrieť do tváre. A dieťa zároveň reflexívne pri pohybe hlavy hore otvorí oči. Pohľad z očí do očí môže byť medzi nimi veľmi pohnutým zážitkom. „Vieme o tom od matiek, deti si na to, na rozdiel od matiek, nemôžu vedome spomenúť, ale je množstvo indícií, že zážitky do dvoch rokov života, ba i z prenatálneho obdobia, sa uchovávajú v implicitnej pamäti,“ vysvetľuje Jozef Hašto.

.nedocenené dojčenie

Dieťa sa na matke po pôrode upokojí, zažíva pocit absolútneho bezpečia. Vníma matkin tlkot srdca, spoznáva ju po pachu, hlase, hľadá bradavku, ktorá v čase po pôrode má rovnakú vôňu ako plodová voda, ktorá mu je známa. Umožnením prvého prisatia hneď po pôrode sa podporuje jeho sací reflex a tiež výrazne napomáha stimuláciu laktácie.

Úloha dojčenia v našej spoločnosti je však ešte stále pomerne nedocenená. Dojčenie preukázateľne chráni dieťa pred infekčnými aj chronickými ochoreniami, spája sa s nižším rizikom obezity i alergií u detí. U matiek zas znižuje riziko rakoviny pŕs a vaječníkov. Dlhodobé prínosy pre matku aj dieťa majú pozitívny vplyv na financie verejného zdravotníctva a v neposlednom rade aj na financie samotnej rodiny.

Tieto aj ďalšie výhody dojčenia viedli k tomu, že Svetová zdravotnícka organizácia a UNICEF začali v roku 1991 s Iniciatívou nemocníc priateľských k deťom (Baby-friendly Hospital Initiative - BFHI). V roku 1993 ho medzi svoje aktivity zaradil aj Slovenský výbor pre UNICEF. Titul Baby Friendly Hospital (BFH) môže získať každá nemocnica, ktorá podľa externého hodnotenia úspešne splní všetkých daných 10 bodov programu. Patrí medzi ne podávať dostatočné informácie o výhodách dojčenia, pomoc matkám začať dojčiť do pol hodiny po pôrode, a to deťom narodeným vaginálne aj tým, ktoré sa narodili cisárskym rezom pri lokálnej anestézii, nedokrmovať umelým mliekom či nedávať dojčeným deťom žiadne cumlíky, fľaše, klobúčiky.

Titul BFH by mal byť teda garantom dodržiavania zásad, ktoré majú za cieľ včasný kontakt matky a dieťaťa, podporu bondingu a dojčenia. Na Slovensku sa deklaruje podpora dojčenia dokonca z viacerých strán. Mirko Zibolen, hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva pre odbor neonatológia, potvrdzuje, že problematika bondingu a vzťahových väzieb medzi dieťaťom a matkou, ako aj dôraz na to, aby čo najviac matiek opúšťalo pôrodnice plne dojčiacich svojich novorodencov, je v rámci neonatológie súčasťou viacerých programov. Dokumenty týchto programov formálne obsahujú vypracované ošetrovateľské štandardy, ktoré podporujú „prolaktačný program a úzky citový a telesný vzťah matky a dieťaťa„ ako aj „vytváranie a uspokojovanie väzby novorodenca s matkou a podpory rozvoja prirodzenej výživy“.

Aj Ministerstvo zdravotníctva SR zaradilo iniciatívu Mother-Baby Friendly Hospital medzi prioritné úlohy v dokumente Národný program starostlivosti o deti a dorast v SR na roky 2008 – 2015. A slovenský UNICEF v spolupráci s Národným výborom pre podporu dojčenia odovzdal titul BFH vyše polovici slovenských pôrodníc. Formálne je všetko v poriadku – slovenské pôrodníctvo podporuje bonding a dojčenie. Realita slovenských pôrodníc je však niekedy taká, že ani tento titul nezaručuje, že sa v nemocnici dodržiavajú zásady pre podporu dojčenia.

Viaceré pôrodnice s titulom BFH v informáciách pre Sprievodcu pôrodnicami uvádzajú, že neumožňujú priloženie bábätka kožou na kožu ihneď po pôrode, čo je jeden z bodov, ktoré majú nemocnice priateľské k deťom dodržiavať. Rozhorčenie vyvolalo aj video na YouTube, ktoré zverejnil Žilinský samosprávny kraj z odovzdávania BFH plakety pôrodnici v Čadci. Novorodencov oddelených od matiek zaviazaných v perinkách zdravotná sestra dokrmuje z fľaše, čo je vyslovene proti zásadám iniciatívy nemocníc priateľských k deťom. Ženy prejavujú svoju nespokojnosť so zabehanými praktikami, a to tak v pôrodniciach priateľských k deťom, ako aj v tých ostatných. V posledných týždňoch sa napríklad na verejnosť dostala petícia za odobratie titulu BFH Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline.

.usvedčujúci prieskum

Začiatkom roka vypracovali občianske združenia MAMILA a Ženské kruhy prieskum, ktorého výsledky zverejnili v máji tohto roku. Jeho cieľom bolo zmapovať situáciu v pôrodniciach ohľadom podpory dojčenia a bondingu. Výskum sa zameral najmä na dodržiavanie štandardov pre udeľovanie štatútu Baby Friendly Hospital. Podľa zistení prieskumu len 16,8 percenta z celkového počtu opýtaných žien potvrdilo, že im bolo ich dieťa po pôrode priložené kožou na kožu a zotrvalo tak aspoň hodinu. V pôrodniciach s titulom BFH, kde by prikladanie dieťaťa po pôrode na telo matky malo byť normou, bolo toto percento len o niečo vyššie – 18,8 percenta.

Výsledky prieskumu prezentovali zástupkyne združení aj predstaviteľom Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti (SPS). Išlo im o to, aby sa situácia riešila. Diskusii o riešení tejto problematiky však podľa občianskeho združenia Ženské kruhy a MAMILA lekári venovali veľmi krátky časový priestor a návrh na spoluprácu sa nestretol s pozitívnym ohlasom.

Lekár Marcel Litavec, vedúci pracovnej skupiny SPS pre podporu dojčenia, reagoval na výsledky prieskumu pochybnosťami o štandardnosti výberu respondentov. Podľa neho „prieskum kládol zámerne dôraz na zlé aspekty starostlivosti a priniesol obraz, ktorý nezodpovedá skutočnosti.“ Aj MUDr. Viera Haľamová, podpredsedníčka Slovenského výboru pre UNICEF, ktorý donedávna zastrešoval udeľovanie titulu BFH, v oficiálnom stanovisku napísala: „Výsledky prieskumu nemôžu však byť všeobecne platné, nezodpovedajú podmienkam náhodného výberu.” Odvoláva sa pritom na množstvo matiek, ktoré osobne stretla a ktoré boli spokojné s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou. Združenie MAMILA však tvrdí, že prieskum nebol zameraný na spokojnosť matiek, ale na to, ako personál nemocníc podporuje dojčenie.

Podpora dojčenia na Slovensku naráža na prekážky na inštitucionálnej úrovni, čo sa zákonite premieta do podpory na úrovni jednotlivých nemocníc a ich personálu. Ministerstvo zdravotníctva má síce podporu dojčenia a BFHI ako jednu z priorít, ale finančne alebo personálne Slovenský výbor pre UNICEF nepodporilo. (Ministerstvo na naše otázky neodpovedalo.) To sa prejavilo aj v tom, že kontrola plnenia krokov v nemocniciach v posledných rokoch nebola vykonávaná osobne, ale len dotazníkovou metódou. A za vyše 20 rokov iniciatívy na Slovensku žiadnej zo slovenských pôrodníc titul BFH neodňali. Slovenský výbor pre UNICEF minulý rok oznámil, že vzhľadom na ich ďalšie úlohy a zameranie nebude môcť ďalej zastrešovať aktivity na podporu BFHI.

Národný výbor pre dojčenie, ktorý s UNICEF spolupracoval na certifikácii nemocníc, sa podľa jeho predsedu MUDr. Litavca v priebehu času stal málo efektívnym pri riešení problematiky a zanikol. Následne sa Slovenská pediatrická spoločnosť zaviazala, že vytvorí výbor zameraný na podporu dojčenia, ktorý prevezme záštitu aj nad certifikátmi a vzdelávaním v rámci BFHI. V súčasnosti v rámci SPS funguje Pracovná skupina pre podporu dojčenia, ktorej vedúcim je opäť doktor Litavec.

.zmeny k lepšiemu

Doktorka Haľamová v stanovisku spomína aj zásluhy Slovenského výboru pre UNICEF pre rozvoj a podporu dojčenia na Slovensku. Situácia v minulosti bola naozaj iná. V osemdesiatych rokoch minulého storočia bolo v šiestom mesiaci života plne dojčených menej ako 10 percent detí. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií bolo v minulom roku v šiestom mesiaci života plne dojčených 53,6 percenta detí. Zásluhu na tom majú určite zmeny vykonané v ostatných desaťročiach v starostlivosti o matku a dieťa, ale aj občianske združenia, ktoré sa venujú podpore dojčenia. Situácia sa teda zlepšila, ale podľa uvedeného prieskumu stále nie je ideálna. Matky ani v súčasnosti často nedostanú adekvátnu pomoc tak, aby nemali pri dojčení bolesti, aby mali dostatok mlieka a aby mohli dojčenie používať ako jeden z prostriedkov na budovanie vzťahu so svojím dieťaťom. Podľa zástupkýň združenia MAMILA by každá jedna matka, ktorá prestáva dojčiť alebo sa pri dojčení stretáva s rôznymi ťažkosťami preto, že v pôrodnici neboli dodržané potrebné štandardy a nedostala adekvátnu pomoc, mala byť motívom na hľadanie riešení na zlepšenie situácie.

Doktor Litavec priznáva, že v podpore dojčenia máme na Slovensku rezervy a treba pracovať na ich odstránení. Vytvorená pracovná skupina sa podľa neho bude zameriavať na tri priority. Prvou je lepšie dodržiavanie 10 krokov k úspešnému dojčeniu v nemocniciach, ktoré titul BFH zatiaľ nemajú, ale aj v tých, ktoré ho už majú, čo prakticky znamená certifikáciu a pravidelnú recertifikáciu nemocníc. Ďalšou oblasťou je definovanie jednoznačných odporúčaní pre výživu dojčiat a batoliat v súlade s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie, pretože nejednoznačnosť v tomto smere môže viesť podľa Litavca k skracovaniu celkovej dĺžky dojčenia. Treťou prioritnou oblasťou je nedodržiavanie Kódexu o marketingu náhrad materského mlieka. Jedným z krokov v rámci priorít je spolupráca s občianskym združením Inštitút pre podporu dojčenia, ktoré tvoria zdravotnícki pracovníci s medzinárodným certifikátom laktačných konzultantov. Toto združenie vzdeláva zdravotníkov v manažmente dojčenia.

Aj keď sa názory zainteresovaných strán na reálny stav súčasnej podpory dojčenia na Slovensku líšia, je zjavné, že vôľa a snaha o jej zlepšenie je na oboch stranách. Ideálna situácia zrejme nastane vtedy, keď všetky strany nájdu model spolupráce, vďaka ktorému dostane rodička podporu v dojčení pred, počas aj po pôrode. Pretože ak sa vynechá čo i len jedna časť, podpora bondingu a dojčenia zostane len na papieri.

.autorky sú spolupracovníčky .týždňa

.diskusia
.neprehliadnite