piata edícia indexu porovnáva 26 európskych krajín podľa 47 indikátorov. Štvrtina skóre hodnotí súčasné fungovanie zdravotníctva, zvyšné tri štvrtiny jeho pripravenosť na budúce výzvy a krízy. Slovensko získalo 50,3 bodu a obsadilo 24. miesto. Horšie dopadli len Bulharsko (49,2) a Rumunsko (48,2). Na čele rebríčka sú Švédsko (75,3), Holandsko (74,2) a Nemecko (73,3).
päť hlavných zistení o slovenskom zdravotníctve:
- Nové lieky sa k slovenským pacientom dostávajú pomaly. Priemerné čakanie dosahuje 751 dní, v Nemecku len 158 dní. Zo 168 nových liekov schválených v EÚ v rokoch 2021 až 2024 je na Slovensku dostupných len 21 %, v Česku 50 % a v Nemecku 93 %.
- Na prevenciu investujeme menej než polovicu priemeru EÚ. V roku 2024 Slovensko vynaložilo na prevenciu 59 eur na obyvateľa, čo je menej ako štvrtina sumy v Holandsku (254 eur) a približne polovica priemeru EÚ (111 eur).
- Vyššie platy zatiaľ nevyriešili nedostatok zdravotníkov. Priemerný plat nemocničného lekára vrátane príplatkov vzrástol z 2 500 eur v roku 2016 na odhadovaných 5 370 eur v roku 2025. Slovensko má podľa národnej stratégie len 22,2 zdravotníckych pracovníkov na 1 000 obyvateľov, najmenej spomedzi susedných krajín.
- Počet prípadov rakoviny porastie rýchlejšie než inde v Európe. Do roku 2040 sa očakáva nárast o 31 % na 100 000 obyvateľov, oproti priemeru EÚ 19 %. Organizovaného mamografického skríningu sa v roku 2025 zúčastnilo len 16,4 % žien vo veku 45 až 74 rokov.
- Starnutie populácie zvýši nároky na zdravotníctvo. Do roku 2055 sa počet ľudí nad 65 rokov na 100 obyvateľov v produktívnom veku zvýši takmer o 96 %. Zároveň môže 65-ročný Slovák očakávať len 4,9 roka života bez obmedzení v každodenných aktivitách; vo Švédsku je to 14,2 roka.
Index zachytáva aj pozitívne trendy. Jedným z nich je očkovanie proti ľudskému papilomavírusu (HPV). Po zavedení plnej úhrady vakcíny vzrástla zaočkovanosť dievčat zo 14 % v roku 2021 na odhadovaných 45 %. Slovensko sa zároveň umiestnilo na štvrtom mieste v dostupnosti rádioterapeutického vybavenia a patrí medzi krajiny s najnižším podielom ľudí, ktorí sa nedostali k potrebným lekárskym vyšetreniam.
„Odolné zdravotné systémy sa budujú pred krízou, nie počas nej. Či krajina zvládne ďalšiu zdravotnú, ekonomickú alebo bezpečnostnú krízu, závisí od dlhodobých investícií do prevencie, ľudí, inovácií a infraštruktúry,“ hovorí Martin Smatana, autor Indexu.
zdravotníctvo je aj otázkou bezpečnosti štátu
GLOBSEC sa zdravotníctvu venuje aj ako súčasti bezpečnosti a odolnosti Európy. Ak má krajina zvládnuť zdravotnú alebo bezpečnostnú krízu, potrebuje spoľahlivé dodávky liekov, nemocnice odolné voči kybernetickým útokom a dostatok ľudí, ktorí sú zdravotne spôsobilí slúžiť v armáde. Vo všetkých troch oblastiach má Európa slabé miesta. Až 45 % účinných látok liekov, ktoré Európa dováža, pochádza z Číny. Zdravotníctvo je podľa Európskej komisie kritickým sektorom s najvyšším počtom závažných kybernetických incidentov. V roku 2023 ich členské štáty EÚ nahlásili 309. Slovensko údaje o zdravotnej spôsobilosti nezbiera; v mnohých členských štátoch, ako napríklad v Litve, bolo v roku 2024 zo zdravotných dôvodov nespôsobilých približne 40 % povolaných.