zo záverov piatich pilotných auditov štátnych nemocníc vyplynulo osem opatrení, na ktoré je potrebné sa zamerať. Ich cieľom je predovšetkým hľadanie synergií, kontrola mechanizmov a zvyšovanie výkonu nemocníc. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) o tom informoval po štvrtkovej konferencii Zdravé nemocnice - silné zdravotníctvo. Opatrenia by sa mali týkať všetkých štátnych nemocníc. Na mnohých z nich sa podľa ministra už pracuje a zavádzať by sa mali priebežne.
„Zo záverov pilotných piatich auditov, alebo ak chcete, vybraných piatich nemocníc, ktoré, mimochodom, budú ešte dnes aj sprístupnené a zverejnené, vyplynulo osem veľmi konkrétnych bodov, na ktoré sa teraz ideme sústreďovať a budeme túto činnosť aj pravidelne monitorovať a verejne aj odpočtovať. Majú spoločného menovateľa, a tým je efektivita,“ povedal šéf rezortu.
Medzi potrebné opatrenia podľa slov ministra patrí zavedenie centrálneho verejného obstarávania liekov na základe riadenia centrálneho skladu liekov či zavedenie rámcových zmlúv na obstaranie vybranej zdravotníckej techniky. Tiež centralizovaná cenová mapa a centralizované nákupy špecializovaného zdravotníckeho materiálu, zavedenie povinnej elektronickej evidencie dochádzky či riadenie investícií cez tzv. cost-benefit analýzu tak, aby každá investícia na prístroje a rekonštrukcie musela mať preukázanú návratnosť alebo medicínsky prínos.
Ďalším opatrením je optimalizácia využitia zdrojov, predovšetkým cestou optimalizácie lôžkového fondu. „Zároveň budeme optimalizovať využívanie operačných sál, zavedie sa centrálne plánovanie operačných programov s cieľom zvýšiť vyťaženosť sál minimálne o 20 percent oproti súčasnému stavu. Súčasťou tohto opatrenia je optimalizácia využívania zobrazovacích zariadení, MRI, CT a tak ďalej, a tým plán zvýšenia vyťažiteľnosti takýchto zariadení,“ priblížil Šaško.
Zaviesť by sa mal aj ozdravný plán pre každú nemocnicu, ktorá dosiahne za predošlý hospodársky rok stratu. „Každá nemocnica, ktorá dosiahne za predošlý hospodársky rok stratu, povinne predloží ozdravný plán s konkrétnymi merateľnými míľnikmi a s povinnosťou jeho odpočtovania na mesačnej báze voči vedeniu ministerstva zdravotníctva. (...) No a ak nič z toho nepomôže, tak po ôsme zavedieme inštitút nútenej správy štátnej nemocnice,“ uviedol minister. Dodal, že cieľom krokov je zabezpečiť základné plnenie záväzkov nemocníc aj v tej najkrízovejšej situácii.
Šéf parlamentného zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer-SD) ozrejmil, že pilotné audity preukázali určité stupne neefektivity na rôznej báze. Naznačil, že sa mali týkať napríklad nadpočtu zamestnaných osôb v nemocniciach, nadpočtu nadčasových hodín, nesprávnej využiteľnosti operačných sál či možných úspor v oblasti nákupu liekov a špeciálnych zdravotníckych materiálov. Dodal, že výsledky auditov boli prebraté s riaditeľmi jednotlivých nemocníc. Spolu s ministrom deklaroval, že budú zverejnené ešte vo štvrtok. „Agregované dáta a konsolidované dáta bude musieť samotná agentúra, ktorá robila celý audit, ešte raz prehodnocovať, pretože tam boli niektoré metodické pochybenia, ktoré si priznala aj táto agentúra,“ dodal Baláž.
Na bratislavskom Hoteli Bôrik sa vo štvrtok uskutočnila konferencia Zdravé nemocnice - silné zdravotníctvo. Zúčastnili sa na nej zástupcovia zdravotníckeho a politického sektora. V úvode s prejavom vystúpili aj traja najvyšší ústavní činitelia, ktorí apelovali na potrebu dohody naprieč politickým spektrom v zásadných zdravotníckych otázkach.