slovenská lekárska komora je už dlho vo veľkej časti zdravotníckej komunity považovaná za zbytočnú úradnícku šikanu, za ktorú si lekári ešte aj povinne každoročne platia. Nielen za registráciu – komora organizuje väčšinou spoplatnené semináre, prednášky a kongresy, ktorých sa musia lekári zúčastniť, aby naplnili minimum kreditov. A to minimum spolu s odmenami za jednotlivé eventy opäť určuje komora. „Minimum bývalo 60 kreditov za 5 rokov, dnes je to 90. To ročne vyjde na jeden veľký niekoľkodňový kongres alebo menšie semináre, ktoré síce spoplatnené byť nemusia, ale treba ich absolvovať 5 až 10 do roka. Pracujúci človek s rodinou a inými povinnosťami takéto nároky naplní len ťažko,“ povedal kardiológ Jozef Podoba. Podobne komoru vnímali aj iní oslovení lekári.  

Niekto by možno namietal, že komora stále slúži aspoň na kontrolu odbornej kvalifikácie a prístupu lekárov, a tak jej hlavný prínos nepociťujú oni, ale pacienti. O efektivite ich profesionálneho gatekeepingu však najlepšie vypovedá fakt, že sa nikdy nedokázali vysporiadať ani so splnomocnencom Kotlárom ani s Petrom Liptákom – lekárom, ktorý sa preslávil okrem iného tým, že rád od pacientov berie „dary“ a taktiež žaloval lekára a poslanca SaS Tomáša Szalaya za očkovanie ľudí proti covidu na bratislavskom štadióne. 

A keď bývalý prezident Jaroslav Šimo odmietol odstúpiť z funkcie po tom, ako sa sám spustil na dráhu covidového konšpirátora a obhajcu Petra Kotlára, mnohí sa začali pýtať, koho vlastne Slovenská lekárska komora skutočne reprezentuje.