index, ktorý kombinuje hodnotenie aktuálnej kapacity systému s jeho dlhodobou odolnosťou, radí Slovensko medzi krajiny s najnižšou výkonnosťou, spolu s ďalšími štátmi strednej a východnej Európy. Dáta hovoria jasne: v roku 2023 Slovensko investovalo do prevencie len necelých 16 centov denne na obyvateľa, čo bola štvrtá najnižšia hodnota v EÚ, zatiaľ čo krajiny ako Nemecko a Holandsko investovali štyri až päťnásobne viac.
V posledných rokoch síce došlo k nárastu verejného financovania – štátne príspevky na zdravotné poistenie sa na Slovensku takmer zdvojnásobili – odborníci však upozorňujú, že na prekonanie desaťročia trvajúcich rozdielov bude nevyhnutné udržať tempo rastu aj nasledovné roky a zlepšiť alokáciu zdrojov na cielené investície zamerané na prevenciu. „Investovanie do zdravotníctva je maratón, nie šprint“ hovorí Martin Smatana, expert GLOBSECu a hlavný autor HRI. „Kľúčová je štruktúra nárastu výdavkov. Rast zdrojov v posledných rokoch putoval dominantne za mzdovými požiadavkami zdravotníkov a na systémový posun v sektore neostal priestor. Ak chce Slovenské zdravotníctvo dosiahnuť zlepšenie v pripravenosti na budúce výzvy, musí sa zmeniť alokácia zdrojov práve na prevenciu, včasný záchyt a liečbu pacientov,“ dodáva Smatana.
Slovensko nezaostáva v rámci prevencie len v celkovej výške zdrojov alebo miere zaočkovania. Popri HRI sme vydali aj správy „Nevyužitý potenciál zlepšenej stravy, fajčenia a konzumácie alkoholu na Slovensku II: Hĺbková analýza konzumácie alkoholu“ a „Hĺbková analýza konzumácie nikotínu“, ktoré prinášajú detailné pohľady na vplyv týchto faktorov na zdravie populácie a potenciál zlepšenia verejného zdravia na Slovensku, ktorý sa radí medzi najvyššie v rámci celej EÚ.
Podobne znepokojujúca je situácia aj v oblasti inovácií. Pacienti v krajinách strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska, čakajú na prístup k novým liekom výrazne dlhšie – v priemere až 797 dní od schválenia Európskou úniou po ich reálnu dostupnosť, zatiaľ čo priemer v EÚ je 578 dní. Takéto oneskorenia znižujú prínos najmodernejších terapií a odďaľujú zlepšenie zdravotných výsledkov pacientov.
Tieto indikátory, podobne ako väčšina tých, ktoré boli spracované do HRI 2024, hovoria jasne – Slovensko patrí medzi krajiny najmenej pripravené na budúce zdravotnícke výzvy.
Nový Index pripravenosti zdravotníckych systémov je k dispozícií na webovej stránke GLOBSECu: https://www.globsec.org/what-we-do/publications/gl...