Tlačová správa združenia Slatinka a Via Iuris:
24. janurá sa vo Zvolene za účasti zástupcov Občianskeho združenia Slatinka a viac ako 50 nespokojných ľudí uskutočnilo ústne prerokovanie žiadosti na vydanie územného rozhodnutia na výstavbu vodného diela Slatinka.
Priehrada Slatinka je podľa aktivistov zo Združenia Slatinka megalomanský projekt, ktorý zjavne nie je potrebný, všetci ho však zaplatíme spoločne z verejných zdrojov.
Vodné dielo má vyrásť v údolí rieky Slatina v priestore medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou, bohatom na výskyt unikátnych prírodných druhov. (V roku 2012 si vyžiadala Európska komisia doplnenie územia do zoznamu území európskeho významu.)
VIA IURIS prostredníctvom spolupracujúcej advokátky Evy Kováčechovej poskytuje OZ Slatinka právne poradenstvo v tomto procese, ktorý zo strany štátnych a samosprávnych orgánov vykazuje celý rad nezákonností.
Ako dnes po ústnom prerokovaní žiadosti na vydanie územného rozhodnutia (ďalej len ÚR) zdôraznila v mene aktivistov z OZ Slatinka Ing. Martina B. Paulíková, štát sa opätovne hlási k výstavbe priehrady Slatinka napriek alarmujúcim faktom: nevie sa, koľko bude toto megalomanské dielo stáť, štát netuší, ako ho bude financovať a nie je ani jasný účel vodného diela. Napriek tomu štátny podnik Vodohospodárska výstavba Bratislava opäť požiadal o vydanie územného rozhodnutia na VD Slatinka. Predchádzajúce pokusy skončili neúspechom, pretože štátny podnik nevedel dodať všetky potrebné náležitosti a nemal žiadne prostriedky na realizáciu stavby.
Spolupracujúca advokátka VIA IURIS Eva Kováčechová zdôrazňuje, že plán stavby VD Slatinka je jednoznačne v nesúlade s územným plánom mesta Zvolen, pričom viaceré stavebné objekty sú umiestňované v rozpore so záväznými časťami a regulatívmi územného plánu mesta, iné stavebné objekty nie sú v nich ani zmienené. „Návrh na začatie územného konania neobsahuje potrebné náležitosti ani podklady a vyjadrenia, nevyhnutné pre vydanie územného rozhodnutia,“ dodáva.
Vodné dielo Slatinka je plánované medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou od r. 1954. Minimálne štyri desaťročia vodohospodári pritom argumentujú, že priehrada patrí medzi ich priority s preukázanou potrebou výstavby do 10 rokov. Účel stavby, ako aj to, kto a koľko vody by z priehrady odoberal, sa však neustále mení. Najväčší potenciálny odberateľ – JE Mochovce, opakovane tvrdí, že vodu z VD Slatinka na svoju prevádzku nepotrebuje, a to ani po dostavbe 3. a 4. bloku. Jedno však zostáva rovnaké stále – kvôli stavbe s návratnosťou investície viac ako 450 rokov je obmedzované využívanie rozsiahleho územia, hrozí zbúranie časti rekreačnej oblasti Zvolena a dedinky Slatinka a nie je možná účinná ochrana mimoriadne cenných prírodných spoločenstiev s vysokou biodiverzitou.
Už v r. 1986 bolo vydané rozhodnutie o umiestnení VD Slatinka a na jeho základe vyvlastnené a vykúpené domy a pozemky. Z dôvodu nedostatku verejných zdrojov sa ale priehrada stavať nezačala a tak územné rozhodnutie v marci 1991 stratilo platnosť a časť nehnuteľností bola vrátená resp. vysúdená pôvodnými vlastníkmi späť. Naposledy žiadal investor o vydanie rozhodnutia v r. 2003 a 2007. Vtedy stavebný úrad konania zastavil, pretože Vodohospodárska výstavba š. p. nedoložila všetky potrebné podklady.
VD Slatinka je stále uvádzané v niektorých rezortných dokumentoch, v iných sa však už neuvádza. Argumentom, ktorým vodohospodári obhajujú potrebu VD Slatinka, je jej zaradenie medzi verejnoprospešné stavby v územnom pláne Banskobystrického kraja. To sa stalo ešte v r. 1998 bez akejkoľvek diskusie a zdôvodnenia. Aj preto v r. 2009 prijali poslanci zastupiteľstva BBSK uznesenie, ktorým vyjadrili súhlas s vyradením VD Slatinka zo zoznamu verejnoprospešných stavieb. (Vtedajší župan M. Murgaš však uznesenie vetoval.)
Súčasná žiadosť o vydanie územného rozhodnutia prichádza v situácii, keď ústavný súd ešte stále nerozhodol o zákonnosti procesu posudzovania vplyvov priehrady na životné prostredie, ktorý bol ukončený v r. 2010. Bez zákonného záverečného stanoviska z tohto procesu stavebný úrad nemôže vydať zákonné územné rozhodnutie.
OZ Slatinka upozorňuje na to, že doteraz bolo na prípravu VD Slatinka z verejných zdrojov minutých viac ako 10 mil. € a táto suma sa stále zvyšuje na opakované spracúvanie rôznych štúdií, plánov a dokumentácií. Investor v najnovšej dokumentácii pre územné konanie neuvádza ani len približné náklady na výstavbu priehrady či predpokladaný termín začatia stavebných prác. Robí tak zrejme preto, aby verejnosť a média nepátrali, ako je možné, že štát v situácii, keď konsoliduje verejné financie, zároveň chce z verejných zdrojov vo výške niekoľko desiatok až sto miliónov eur stavať vodné dielo, ktoré oficiálne nie je kryté výdavkami a nikto ho nepotrebuje.
17. januára 2013 Ministerstvo životného prostredia SR vo vyjadrení pre Združenie Slatinka potvrdilo, že na prípravu ani výstavbu VD Slatinka nie sú vyčlenené žiadne zdroje a nie je známe ani to, aké by mali byť náklady na túto stavbu.
Napriek tomu má Ministerstvo životného prostredia SR ambíciu požiadať na stavbu o zdroje Európskej únie.
________________________________________
Doplňujúce informácie:
Podrobnejšie informácie o VD Slatinka a jeho environmentálnych, sociálnych a ekonomických vplyvoch
Vodné dielo Slatinka pri Zvolene je plánované takmer 60 rokov – napriek tomu doteraz nie je známe, kedy a či vôbec sa začne stavať, kto by mal odoberať vodu z tejto priehrady, v akom množstve a z akých zdrojov by mala byť výstavba VD Slatinka financovaná.
Rezortná Koncepcia vodného hospodárstva SR do r. 2015 neuvádza VD Slatinka medzi stavbami, ktoré je nutné realizovať kvôli zabezpečeniu cieľov tejto koncepcie. V procese spracovania Manažmentových plánov povodí SR (implementácia Smernice o vodách) bolo v povodí rieky Hron navrhnutých 29 opatrení na elimináciu hydromorfologických vplyvov a dosiahnutie tzv. dobrého stavu vôd. VD Slatinka medzi nimi nie je. VD Slatinka nie je v návrhu prioritných projektov za MŽP SR, zozname prioritných verejných prác SR a na jej výstavbu nie je možné čerpať zdroje EÚ.
Územie medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou, ktoré by mala priehrada zatopiť, je z hľadiska ochrany prírodných hodnôt veľmi cenné – je charakteristické vysokou biodiverzitou, výskytom kriticky ohrozených a chránených druhov rastlín a živočíchov. Na malej ploche sa tu nachádzajú zachovalé a jedinečné biotopy - od riečnych, cez mokraďné a lúčne, až po lesné a suché skalnaté. Celé údolie bolo navrhnuté na vyhlásenie chráneného územia, nachádza sa tu jedna zo šiestich tzv. top-lokalít mesta Zvolen, ktoré tvoria identitu mesta. Aj z týchto dôvodov v marci 2012 požiadala Európska komisia doplniť údolie Slatiny medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou do aktualizovaného národného zoznamu území európskeho významu. Výstavbou priehrady Slatinka by nenávratne zmizli cenné prírodné lokality, aké sa na území Slovenska inde nevyskytujú.
Štát je podľa platných zákonov povinný zisťovať a hodnotiť stav povrchových vôd, čo znamená o. i. porovnávať nároky na odbery s využiteľným množstvom vody. Jednoznačnou celospoločenskou prioritou (prvým nárokom) je potreba vody nutná na zachovanie ekologických požiadaviek (tzv. minimálny bilančný prietok). Až keď štát zistí, že rozsah platných oprávnení na odbery vody po odčítaní minimálneho bilančného prietoku je alebo by mohol byť vyšší ako prietoky v profile, prichádzajú na rad otázky, ako túto situáciu riešiť:
a) štát môže vytvárať tlak na odberateľov vody, aby jej potrebu riešili vo vlastnej kompetencii. Aj vydané a platné rozhodnutia na odbery vody v zmysle zákona o vodách nezaručujú odbery v plnej výške. Teda, výstavbu VD Slatinka môžu realizovať súkromní investori, ktorých potreba vody vyvoláva riziko sezónneho nedostatku vody na dolnom Hrone, ale nie štát z verejných zdrojov, pretože prvoradá celospoločenská priorita, bez odberov vody súkromných investorov z Hrona, bude zachovaná aj bez výstavby VD Slatinka. Stavba VD Slatinka teda nemôže byť verejnoprospešnou, pretože spoločnosť ju nepotrebuje, potrebujú ju odberatelia v okrese Levice (a aj ich nároky sú spochybňované, pretože sa napr. ráta s veľkým rozširovaním závlah, hoci dlhodobá situácia na Slovensku je opačná a predstavitelia Slovenských elektrární opakovane odmietajú súvislosť medzi VD Slatinka a ich potrebami vody)
b) druhou možnosťou je regulácia prietokov - a tu zas prichádzajú do úvahy dve možnosti - buď plošné regulačné opatrenia v povodí alebo technické regulačné opatrenia - výstavba nádrže. Ak by bola realizovaná výstavba nádrže s objemom niekoľkokrát presahujúcim dnešné skutočné nároky na vodu, je nutné zvážiť, koľko budú schopní platiť odberatelia vody a či si radšej nebudú budovať vlastné malé a lacné zdroje vody.
Slovenské elektrárne a. s., ako prevádzkovateľ JE Mochovce (ako potenciálneho najväčšieho odberateľa vody z VD Slatinka a súkromného odberateľa, ktorého potrebami zdôvodňujú nutnosť výstavby VD Slatinka súčasné štátne orgány) a rezortné ministerstvá poskytli stanoviská, ktoré závažným spôsobom otvárajú diskusiu o tom, kto bude využívať VD Slatinka, v akom rozsahu a najmä otázku toho, či je správne definovať VD Slatinka ako verejnoprospešnú stavbu potrebnú pre Banskobystrický kraj, keď jej potrebu vyvolávajú nároky súkromných odberateľov z iného kraja, ktorí prostredníctvom odberov vody z Hrona dosahujú svoj súkromný zisk. Navyše, ak by mal štát vybudovať VD Slatinka ako verejnoprospešnú stavbu z verejných zdrojov, šlo by nepochybne o neoprávnenú štátnu pomoc súkromným podnikateľom (predovšetkým pre ENEL), čo by mohlo byť predmetom skúmania Európskej komisie.
V procese hodnotenia vplyvov prevádzky 3. a 4. bloku JE Mochovce na životné prostredie sa skúmalo, či bude mať JE vplyv na množstvo a kvalitu vody v rieke Hron. Tento vplyv bol hodnotený ako nevýznamný. Ministerstvo životného prostredia SR v Záverečnom stanovisku z hodnotenia (číslo 395/2010 – 3.4./hp zo dňa 28. 04. 2010) zaviazalo Slovenské elektrárne a.s., že musia v rámci ďalšieho povoľovacieho konania vykonať potrebné technické opatrenia na zabezpečenie potrebného množstva vody pre prevádzkové účely a pre prípad mimoriadnych situácií pri poklese minimálnych prietokov v rieke Hron (podmienka 3.20). Znamená to, že ak vnikne reálna potreba zabezpečenia vody potrebnej pre JE Mochovce, musí sa vedenie Slovenských elektrární rozhodnúť, či bude financovať výstavbu VD Slatinka zo svojich zdrojov alebo bude financovať výstavbu menšej nádrže priamo pri jadrovej elektrárni (čo by bol určite pravdepodobnejší scenár). V každom prípade však bude opatrenie financované zo zdrojov súkromného subjektu – ako vyvolaná investícia a nie ako verejnoprospešná stavba z verejných zdrojov.
Prístup, kedy sa má odberateľ zúčastňovať resp. znášať náklady na vybudovanie zdroja vody je v súlade so Smernicou EÚ o vodách (obdoba zásady „znečisťovateľ platí“) a v žiadnom prípade sa na tento prípad nevzťahuje povinnosť štátu zabezpečiť prístup k vode pre všetkých. Táto povinnosť sa týka všeobecného užívania vody resp. prístupu k vode ako takej, nie na zabezpečenie akéhokoľvek množstva vody pre podnikanie a dosahovanie zisku u súkromných subjektov – obdobne absurdne by vyznievala napr. požiadavka súkromného podnikateľa majúceho chatu na niektorom z tatranských štítov, že chce, aby mu štát postavil vodovod, lebo je povinnosťou štátu zabezpečiť každému prístup k vode.
Aj neexistujúce VD Slatinka prináša už dnes regiónu Zvolena nemalé problémy - plánovaná priehrada desaťročia obmedzuje využívanie 12 km dlhého údolia rieky, už v polovici päťdesiatych rokov bolo rozhodnuté o likvidácii blízkej dedinky Slatinka, čo sa podarilo zvrátiť až v r. 2001 rozhodnutím súdu o zrušení stavebnej uzávery v údolí. Majitelia chát v plánovanej oblasti zátopy pri VN Môťová nemohli dlhé roky legálne svoje nehnuteľnosti opravovať a dokonca ani predať. Riadne užívanie nehnuteľností v plánovanej zátopovej oblasti nie je prakticky možné ani dnes.
V prípade realizácie priehrady by došlo k zatopeniu 266 ha. Úplne zatopená by bola dedinka Slatinka a niekoľko desiatok rekreačných objektov. Zničené by bolo 12 km dlhé údolie rieky Slatiny, ktoré je na Slovensku už posledným meandrujúcim stredohorským údolím nedotknutým dopravnými stavbami a produktovodmi. V zátopovom území by zanikli alebo by boli vážne narušené minimálne štyri, z celoslovenského hľadiska mimoriadne cenné prírodné lokality, ktoré majú hodnotu prírodných rezervácií. Výstavbou priehrady by došlo k likvidácii biokoridoru regionálneho významu. Konečným dôsledkom realizácie VD Slatinka a zatopenia územia by bolo celkové narušenie ekologickej stability územia. Z ekonomického hľadiska by výstavba priehrady znamenala odčerpanie finančných prostriedkov, ktoré chýbajú v iných rezortoch a ktoré by mohli byť využité efektívnejšie.
VD Slatinka by mohlo znamenať pre Zvolen aj ďalšie negatívne pôsobenie - zvýšenie počtu dní s hmlami a inverziami, zhoršenie možností rekreácie na VN Môťová v dôsledku vypúšťania chladnejšej vody z VD Slatinka v lete a naopak teplejšej vody v zime, kolísanie vody v nádrži a odhaľovanie blatistých brehov najmä v lete (zápach, hmyz). Niektoré negatívne vplyvy sú štatisticky vyhodnotené ako „prípustné", iné nie sú zhodnotené vôbec.