Nedeľná homília: Svetlo v prasknutých nádobách

Pre väčšinu z nás jestvuje iba nepostihnuteľný okamih, okamih v čase i mimo času, okamih vytrženia, stratený v lúči slnečného svetla, nevidená divá materina dúška či zimná blýskavica, alebo vodopád či hudba, ktorú počúvame tak hlboko, že ju nepočujeme, ale stávame sa tou hudbou, pokiaľ hudba trvá. To sú náznaky a dohady, náznaky sledované dohadmi, a zvyšok je iba modlitba, oddanosť, disciplína, myšlienka a čin. Náznak napoly uhádnutý, dar napoly uchopený je Vtelenie. Tu sa uskutočňuje neuskutočniteľná jednota sfér jestvovania, tu sú prekonané a uzmierené minulosť a budúcnosť. – T. S. Eliot: Dry Salvages