raketoplán Challenger štartoval v extrémnych podmienkach. Na Floride bolo 28. januára 1986 mimoriadne studené počasie, s nočnými teplotami až -8 °C. Inžinieri firmy Morton Thiokol, ktorá vyrábala pomocné rakety na tuhé palivo, poháňajúce raketoplánu v prvej fáze jeho letu dosiahnuť potrebnú výšku a rýchlosť, mali obavy. Ich dáta o odolnosti tesniacich O-krúžkov medzi jednotlivými segmentami rakiet končili pri najnižšej teplote +12°C. O-krúžky boli navrhnuté tak, aby sa pod tlakom vtlačili do medzier medzi jednotlivými segmentami a utesnili ich. Tuhé palivo rakety, špeciálny horľavý gél zmiešaný s viacerými chemikáliami a hliníkovým práškom, vytváralo pri horení veľmi vysoké teploty.
©NASASpájanie dvoch segmentov pomocnej rakety na pevné palivo. Tmavá hmota vo vnútri je samotné palivo, ktoré horí po celej dĺžke rakety, od stredu ku stenám.
Napriek viacerým výhradám inžinierov z Morton Thiokol, ale aj bývalého programového riaditeľa programu Apollo Rocca Petroneho, ktorý pracoval pre výrobcu samotného raketoplánu, firmu Rockwell, rozhodli manažéri NASA, že sa štart uskutoční.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.