Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Biologické hodiny menom človek

.juraj Petrovič .veda .spoločnosť

Všetci máme v sebe zabudované hodiny. Tie nám hovoria, kedy máme spať, jesť, kedy pracovať a kedy športovať. Ale okrem tých hlavných, ktoré máme v mozgu, má takmer každý náš orgán svoje vlastné biologické hodiny. Dokonca aj každá bunka nášho tela má v sebe mechanizmus, ktorý by sa dal nazvať hodinami.

Biologické hodiny menom človek RAWPIXEL/GETTY IMAGES Narušenie cirkadiálneho rytmu vedie k zníženej kvalite spánku.

mechanizmus biologických hodín v našich bunkách funguje už pred naším narodením. Jednotlivé orgány majú tiež svoje časové mechanizmy. A nad tým celým bdie asi dvadsaťtisíc nervových buniek nachádzajúcich sa tesne nad miestom, kde sa v mozgu krížia zrakové nervy, prichádzajúce od očí. Neurónov, zodpovedných za správne fungovanie nášho cirkadiálneho rytmu, ako sa odborne nazýva chod našich biologických hodín, je dvadsaťtisíc. Dalo by sa teda povedať, že máme dvadsať tisíc hlavných biologických hodín. Z pohľadu mozgu, ktorý obsahuje pätnásť až tridsaťtri miliárd neurónov je počet dvadsať tisíc skoro nič. Ale ak si uvedomíme, že máme dvadsať tisíc hodiniek, tak je to obrovské množstvo. To ukazuje, ako dôležité je správne fungovanie tohto časového centra. 

Jeho správne nastavenie nefunguje hneď od narodenia. To je práve dôvod, prečo novorodené deti nemajú pravidelný denný rytmus. Striedavo spia, budia sa, a pre svoj rýchly rast potrebujú aj častejšie jesť. Až okolo jedného roku veku sa denný rytmus začína pomaly nastavovať a deti začnú viac spať v noci a bdieť cez deň. Aj dĺžka spánku, ktorú potrebujú, sa postupne skracuje. 

čo nás riadi?

Čo teda najviac ovplyvňuje naše biologické hodiny? Sme živočíchmi, ktorých hlavným orientačným zmyslom je zrak. Preto neprekvapí, že jedným z hlavných faktorov, ktorý naše biologické hodiny  ovplyvňuje, je svetlo. Ale nejde tu len o jeho intenzitu, oveľa dôležitejšie je jeho spektrum. Až do začiatku využívania elektrických zdrojov svetla boli naši predkovia nútení vykonávať svoje aktivity pri dennom svetle a keď slnko zapadlo, mali k dispozícii nejakú formu ohňa ako svetlo alebo museli ísť spať. Svetlo sa skladá z rôznych vlnových dĺžok, ktoré reprezentujú určité farby. Na jednej strane viditeľného spektra je modrá farba, najviac prítomná v prirodzenom dennom svetle. Na druhej strane je oranžová a červená, prítomná vo svetle zapadajúceho slnka a vo svetle ohňa. A presne tak sa vyvinuli aj naše biologické hodiny. Sietnica našich očí obsahuje špeciálne receptory, obsahujúce pigment nazývaný melanopsín. Ten reaguje na vlnové dĺžky modrého svetla. Receptory sietnice obsahujúce melanopsín sú priamo spojené s našimi hlavnými biologickými hodinami v mozgu a dávajú im signál, že je deň. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite