s pokročilým štádiom testovania vakcíny začala spoločnosť Pfizer v spolupráci s nemeckou spoločnosťou BioNTech ešte v júli. Testu sa zúčastnilo približne 43 500 dobrovoľníkov v šiestich krajinách. Polovica z účastníkov získala placebo a polovica získala v priebehu troch týždňov dve dávky vakcíny.
Spomedzi účastníkov sa 96 osôb v priebehu sledovaného obdobia nakazilo koronavírusom. Vyše 90 % z nich pritom pochádzalo zo skupiny, ktorej nebola podaná vakcína. Pfizer zároveň potvrdil, že u osôb, ktorým bola podaná vakcína, neboli pozorované žiadne závažné vedľajšie príznaky.
koniec pandémie už na jar?
Profesor medicíny na Oxforde John Bell sa z týchto výsledkov veľmi teší. Ako vyhlásil, „Z výsledku som skutočne nadšený – výsledok ukazuje, že môžeme vyrobiť vakcínu proti tomuto malému stvoreniu (koronavírusu). Deväťdesiat percent je vynikajúca úroveň účinnosti.“
Bell je vďaka tomuto výsledku pevne presvedčený o tom, že pandémia koronavírusu bude už čoskoro do veľkej miery minulosťou. Na otázku, či môžeme už na jar očakávať návrat do normálneho života, totiž odpovedal: „Áno, áno, áno, áno. Som pravdepodobne prvým človekom, ktorý to hovorí, ale hovorím to s dôverou.“
Väčšina expertov však tento optimizmus nezdieľa a mnohí z nich varujú, že hygienické opatrenia možno budeme musieť dodržiavať aj po úspešnom nasadení vakcíny. Potvrdil to napríklad Paul Offit, profesor na University of Pennsylvania a člen poradného panelu amerického úradu Správy potravín a liečiv (FDA), „Toto nenahradí hygienické opatrenia – bude to doplnkom ku hygienickým opatreniam. (...) Je zodpovednosťou voči ostatným, aby ste nosili rúško.“
vyrobí sa dosť vakcín?
Bez ohľadu na to, ktorí odborníci majú pravdu, všetci sa zhodujú v jednom – ani v najoptimistickejšom možnom scenári vakcína pandémiu koronavírusu v najbližších mesiacoch nevyrieši. Je pravdou, že mnohé vlády, vrátane slovenskej, si už od Pfizeru objednali spolu stovky miliónov vakcín. Aj Európska únia potvrdila objednanie 200 miliónov dávok od spoločnosti Pfizer.
No Pfizer očakáva, že tento rok sa mu na trh podarí dodať len 30 - 40 miliónov dávok vakcín. Vzhľadom na to, že každá osoba potrebuje pri očkovaní dve dávky tejto vakcíny, ak pôjde všetko podľa očakávania, tak môže byť zaočkovaných len 15 - 20 miliónov osôb, čiže približne 0,22 % svetovej populácie.
Pfizer svet nezachráni ani budúci rok, keďže na budúci rok odhaduje svoje výrobné kapacity len na 1,3 miliardy dávok. Pri rozmýšľaní o rozdelení týchto dávok je potrebné myslieť aj na to, že ochranný efekt vakcíny môže byť len krátkodobý, na obdobie niekoľkých týždňov až mesiacov – čiže konečný počet potrebných dávok môže byť niekoľkonásobne vyšší.
No Pfizer zďaleka nie je jedinou spoločnosťou, u ktorej vývoj vakcíny napreduje slušným tempom. V čase písania tohto článku existuje až 11 vakcín, ktoré sa nachádzajú v poslednej, tretej fáze testovania. Ďalších 52 vakcín je v skorších štádiách výskumu a 6 vakcín dokonca bolo schválených na použitie za určitých okolností.
Ako teda úspech Pfizeru opísala profesorka Akiko Iwasaki z Yale University: „Dáva nám väčšiu nádej, že iné vakcíny budú tiež účinné.“ V spojení s ďalšími výrobcami vakcín tak Pfizer skutočne môže už budúci rok vyrobiť dosť vakcín pre celý svet. A ak motyka vystrelí a John Bell bude mať pravdu, možno sa do normálu vrátime už budúcu jar.
vládne dotácie by brzdili Pfizer
V súvislosti s výskumom vakcíny Pfizeru sa nedávno objavila jedna kuriozita. Pondelok americký viceprezident Mike Pence na svojom Twitteri vyhlásil, že úspech pri vývoji vakcíny „vďačí verejno-súkromnému partnerstvu“, ktoré vyrokoval prezident Trump. Narážal pritom na program americkej vlády Operation Warp Speed, prostredníctvom ktorého mali dotácie vo výške 1,95 miliardy dolárov urýchliť vývoj vakcíny proti koronavírusu.
No vedúca výskumu a vývoja vakcín v spoločnosti Pfizer Kathrin Jansen sa voči tomuto tvrdeniu ohradila. Ako vyhlásila: „Nikdy sme neboli súčasťou Warp Speed. Nikdy sme nezobrali žiadne peniaze od americkej vlády ani od nikoho iného.“ Hovorca Pfizeru neskôr informáciu upresnil, keďže Pfizer podľa neho je súčasťou Operation Warp Speed, ale len „ako dodávateľ potenciálnej vakcíny COVID-19“. Ako však potvrdil, „spoločnosť neprijala žiadne financovanie na proces výskumu a vývoja“.
A čo je dôvodom toho, že si Pfizer pri vývoji vakcíny nechcel pomôcť vládnymi peniazmi? Podľa riaditeľa Pfizeru Alberta Bourla by vládne peniaze boli väčšou záťažou ako prínosom, „Dôvod, prečo som to spravil bol ten, že sme chceli oslobodiť našich vedcov od akejkoľvek byrokracie“.
Vo svetovom výskume pritom nejde o žiadnu výnimku. Napríklad aj známy slovenský biológ Peter Celec vo svojom dávnejšom rozhovore pre SME potvrdil, že v práci „pomaly väčšina nášho pracovného času“ tvorí vypisovanie úradníckych formulárov a snaha „prežiť rôzne ministerské kontroly“.
skladovania chladnejšie ako v Antarktíde
No okrem kuriozít okolo novej vakcíny panujú aj seriózne obavy. V prvom rade ide o veľmi náročnú logistiku distribúcie. Vakcína totiž musí byť pri distribúcii chladená na -70 °C. Pre porovnanie, priemerná teplota v zimných mesiacoch v Antarktíde dosahuje približne -34,3 °C.
Virológ a výskumník v oblasti vakcín Mayo Clinic Dr. Gregory Poland popísal, aké ťažké bude distribuovať tieto vakcíny, „Hovoríme o vakcíne, ktorá potrebuje skladovanie pri mínus 70 alebo 80. To je obrovský logistický problém nielen v USA, ale aj mimo západného sveta. Sme veľkým lekárskym centrom a nemáme takúto úložnú kapacitu. Toto bude pravdivé pre každého. Je to logistická prekážka.“
úspech na úrovni štatistického šumu?
Predčasná radosť z novej vakcíny môže byť nepodložená aj z jedného ďalšieho dôvodu. Výsledky testovania tejto vakcíny síce sú veľmi povzbudivé, no konkrétny počet pozitívnych prípadov v teste bol extrémne nízky. Podiel pozitívne nakazených s vakcínou totiž dosiahol len približne 0,046 % (10 ľudí z 21 750 ľudí, čiže z polovice zo 43 500 ľudí), zatiaľ čo podiel pozitívne nakazených s placebom dosiahol zhruba 0,395 % (86 ľudí z 21 750 ľudí).
V relatívnom vyjadrení síce ide o obrovský rozdiel, no v absolútnom vyjadrení ide rozdiel, ktorý môže byť na úrovni štatistickej odchýlky. Okrem iného, pri takomto nízkom podiele nakazených môžu aj malá významnejšia udalosť (napríklad zhoršenie alebo zlepšenie stavu epidémie v konkrétnom regióne) významne zamiešať konečnými výsledkami. Preto bude obzvlášť zaujímavé sledovať, aké dáta bude Pfizer pozorovať z dlhodobejšieho hľadiska.
liek podobne nebezpečný ako choroba?
Aj keď Pfizer potvrdil, že pri testovaní výskumu nezaznamenal žiadne vážne vedľajšie príznaky, niektorí účastníci tohto výskumu otvorene hovoria o menej vážnych príznakoch, ktoré zažili. Podľa austrálskeho denníka The Courier-Mail malo ísť o príznaky podobné „ťažkej opici“, čiže tomu, čo človek prežíva na druhý deň po tom, ako vypil príliš veľa alkoholu. Konkrétne išlo napríklad o bolesť hlavy, horúčku, bolesti svalov a podobne.
Je pravdou, že tieto príznaky neboli vážne. No je paradoxné, že ide o príznaky podobné tomu, čo opisuje drvivá väčšina nakazených na samotný koronavírus - samozrejme, pokiaľ nepatria do rizikových skupín obéznych, cukrovkárov alebo ľudí vo vysokom veku. Je však stále možné, že akékoľvek prepojenie medzi týmito príznakmi a podaním vakcíny bolo len náhodné. Koniec koncov, nateraz nevieme ani to, či daní respondenti vo výskume patrili medzi tých, čo dostali placebo alebo tých, čo dostali skutočnú vakcínu. Na upresnenie týchto a mnohých ďalších informácií si tak ešte nejaký čas budeme musieť počkať.