posledné dni sa vo svete syntetickej biológie a genetického inžinierstva blýska a bijú hromy. Twitterové účty mnohých špičkových vedcov, ktoré sú miestami, kde sa dnes dozviete o modernej vede rýchlejšie ako na titulke Nature, sú žeravé. A všetky oči sú na Číne. Konkrétne na doktorovi Jiankui He z Juhočínskej univerzity v Shenzene.
Tento mesiac boli publikované čínske medicínske dokumenty, ktoré popisujú pokusy o genetickú úpravu ľudských embryí prostredníctvom systému CRISPR. Dr He sa pokúša vymazať z genómu ľudí gén CCR5, čo by malo viesť k potomstvu odolnému proti pravým kiahniam, cholere a HIV. Dokumentácia klinických pokusov opisuje štúdiu Dr. He, kde sa snaží upraviť ľudské embryá pred ich vložením do ženskej maternice pri umelom oplodnení.
Zdá sa, že pokusy viedli na plodoch, ktoré mali až šesť mesiacov. Associated Press publikoval informáciu, že podľa Dr. He sa jednému páru podarilo porodiť dvojičky. Taktiež bolo zverejnené krátke etické vyhlásenie v zmysle toho, že všetko sa deje s dobrými úmyslami...
„Ide o veľké veci, ktoré sa týkajú nás všetkých tým najintímnejším spôsobom.“
Viete o čom sa rozprávame? Podľa MIT Technology Review je možné, že sme boli svedkami narodenia prvých geneticky upravených detí. Na jednej strane by to bol mimoriadny medicínsky a vedecký pokrok. Predstavte si doteraz nedozerné možnosti liečenia chorôb. No predstavte si aj umelé vylepšovanie bábätiek. Kde je hranica medzi liečením hrozných genetických chorôb, prinášajúcich neskutočné utrpenie, a umelým vylepšovaním embrya v prenatálnom štádiu?
Množstvo vedcov sa pobúrene ozvalo proti takémuto výskumu. Bez ohľadu na možné benefity tu predsa ide o princíp. Na západných univerzitách, ktoré sú stále motorom technologických a vedeckých inovácií, sa o podobných projektoch živo diskutuje a akékoľvek eticky citlivé otázky musia byť schválené inštitucionálnymi etickými radami. Morálne citlivé projekty by sa nemali schovávať v zákutiach temných laboratórií. Práve naopak, predtým ako sa vedci pustia do ich realizácie, mala by o nich diskutovať spoločnosť – bez ohľadu na vzdelanie, v morálnych otázkach nám niekedy nepomôže. Tieto hlboké otázky nemajú správnu či nesprávnu odpoveď. Ani tie najkomplikovanejšie diferenciálne rovnice či najsofistikovanejšie laboratórne roboty nám nedajú odpoveď na otázku: Kde sa s bázňou zastaviť a nemeniť ďalej elegantný prirodzený dizajn?
„Skúsme sa zamýšľať popri aj nad vecami, ktoré sa nás ešte bezprostredne nedotýkajú, no budú mať na naše životy nesmierny dopad.“
Práve tu by sme sa mohli aj na Slovensku zamyslieť. Ak si vygooglite pojem „syntetická biológia“, v roku 2018 nenájdete ani jediný článok, ani jedinú zmienku. A pred týmto dátumom je to tiež úbohé. Pritom ide o veľké veci, ktoré sa týkajú nás všetkých tým najintímnejším spôsobom. Všetci sme predsa zložení z buniek.
Syntetická biológia sa snaží aplikovať matematické, inžinierske, biologické či medicínske poznatky na konštrukciu bunkových mechanizmov, ktoré môžu priniesť ľudstvu nedozerné benefity. Či už ide o nové, personalizované lieky, diagnostické senzory, výrobu ekologicky šetrných palív, o výrobu potravín, úložisko informácií, či dokonca umenie. Vo všetkých týchto odvetviach nám môže syntetická biológia pomôcť. No je na nás, ako tieto nástroje využijeme.
Skúsme sa teda niekedy zamýšľať popri miestnej politike, korupcii či iných dôležitých problémoch aj nad vecami, ktoré sa nás možno ešte bezprostredne nedotýkajú, no budú mať na naše životy nesmierny dopad – ako napríklad syntetická biológia.
Autor je je študent biomedicínskeho inžinierstva na Imperial College London. Absolvoval letné stáže v oblasti syntetickej biológie na California Institute of Technology a na Stanford University.
.