mäkkýše, presnejšie ulitníky a lastúrniky, sú pomalé živočíchy. Malé druhy merajú často len dva-tri milimetre a celý svoj život prežijú na ploche niekoľkých štvorcových decimetrov, napríklad pod kôrou jedného padnutého tlejúceho kmeňa stromu. Ak by sa teda chcel taký pomalý a navyše malý bratislavský ulitníček dostať napríklad z Devínskej Kobyly čo už len na Kamzík, po vlastnej nohe je to preň úloha celkom nemožná. Musí sa teda na želané miesto dopraviť na dopravnom prostriedku buď po zemi, pod vodou alebo letecky.
nasadnite na chrobáka alebo rybu
Viaceré drobné sladkovodné ulitníky, napríklad čiapočky (rod Ancylus) alebo ferisky (Ferrissia), sa dokážu pevne prichytiť na telo väčších vodných chrobákov a prekonávať pomerne veľké vzdialenosti. V Európe boli viac razy pozorované a zdokumentované drobné sladkovodné lastúrniky (kôstky a hrachovky), zacvaknuté lastúrami na nohách potápnikov, veľkých vodných chrobákov, známych napríklad z rozprávky o Ferdovi Mravcovi.
Istý druh kotúľky (Helisoma anceps) prichytili zoológovia ako sa bez hanby vezie na veľkom tropickom druhu vodnej bzdochy. Hoci to zatiaľ nikto poriadne nezdokumentoval, predpokladá sa, že aj naše drobné vodné druhy ulitníkov, alebo mláďatá veľkých druhov, by sa mohli vyvážať na menej pohyblivých druhoch vodných bzdôch, napr. na sploštuli bahennej.
Ak sa chcú vodné mäkkýše dostať do vzdialenejších destinácií, často riskujú život: nechajú sa zožrať nejakou rybou a čakajú v jej tmavých útrobách, plných agresívnych tráviacich štiav, kým sa ryba rozhodne na určitom mieste vyprázdniť obsah čriev. Samozrejme, trocha som si zaantropomorfizoval, mäkkýš sa rybe nepodkladá, aby ho zožrala, takisto si nemôže vybrať cieľovú destináciu svojho prechodného pobytu.
„Malé percento suchozemských ulitníkov v pohode prežije aj prechod vtáčou tráviacou sústavou. “
Vo všetkých prípadoch slimačieho cestovania ide o takzvané pasívne šírenie prostredníctvom živočíchov, odborne sa mu hovorí zoochória. Nebezpečnú cestu tráviacim traktom rýb môžu bez ujmy na zdraví prekonať najmä tie druhy ulitníkov, ktoré dokážu ústie ulity tesne uzavrieť rohovinovým viečkom, takže ich telo nie je až také ohrozené tráviacimi tekutinami rýb. Dobre tesniace dvierka vlastní napríklad hydróbia novozélandská, ktorá sa koncom devätnásteho storočia dostala v balastnej vode vyvažovacích nádrží nákladných lodí z Nového Zélandu až do Anglicka. Odtiaľ sa pravdepodobne na nohách alebo v perí vtákov previezla do Európy, kde sa opäť pomerne rýchlo šírila, určite aj prostredníctvom večne hladných rýb.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.