Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Podľa Andreja Danka nemôže prezident vymenovať Janu Laššákovú aj Mojmíra Mamojku naraz za ústavných sudcov. Až tak hlboko sme klesli.

Historické omyly a víťazstvá vakcinácie: O dvoch velikánoch

.vladimír Marko .veda

Prvú vakcínu vyvinul, popísal a spropagoval Edward Anthony Jenner v roku 1798. Na vakcíny proti ďalším chorobám muselo potom ľudstvo čakať sto rokov. Svetlo sveta uzreli až koncom 19. storočia.

Historické omyly a víťazstvá vakcinácie: O dvoch velikánoch PICTURES FROM HISTORY/AKG/PROFIMEDIA Louis Pasteur už Nobelovu cenu nestihol.

prečo sa ďalšie vakcíny zrodili až o toľko neskôr? Dôvod bol jednoduchý. Vakcína proti kiahňam vznikla len na základe pozorovania. Bola príkladom toho, ako aj čistá empíria a skúsenosť, spolu s trochou odvahy, môžu priviesť človeka k prevratným vynálezom. U ďalších ochorení však už také viditeľné spojenie medzi samotnou chorobou a odolnosťou voči nej neexistovalo. A tak bolo treba čakať na ďalšie poznatky. 

A nielen na nové poznatky. Muselo sa tiež čakať na niekoho, kto z nových znalostí vytvorí ucelenú teóriu. Z nej by potom vyplynuli praktické poznania využiteľné, napríklad, aj vo vývoji ďalších vakcín. V našom prípade však nevznikla len nová teória, vznikla nová veda. Veda menom bakteriológia. Jej zrod je spojený s menami dvoch slávnych vedcov – Louisa Pasteura a Roberta Kocha. Ich veľkosť nebola založená na objavovaní nových liekov, oni objavili niečo ešte dôležitejšie. Niečo, bez čoho by nebolo možné, aby lieky vôbec vznikli. Objavili a popísali príčiny väčšiny dovtedy známych chorôb.

vtáčia cholera

Pasteur bol z dvojice velikánov ten starší. Bol to on, kto otvoril cestu k poznaniu, že choroby spôsobujú mikroorganizmy. A tiež, že tieto mikroorganizmy sú živé a ako také sa dokážu rozmnožovať. Na svoj objav pritom neprišiel pri štúdiu ochorení, ale v snahe zabrániť skysnutiu vína. Objavil, že alkohol vo víne nevzniká spontánne, ale že ho vytvárajú mikroorganizmy – kvasinky. A objavil tiež to, že sú to ďalšie mikroorganizmy – baktérie, ktoré potom pokračujú v procese a menia alkohol na kyselinu, čím víno zoctovatie.

Pasteur bol zároveň prvý, kto vytvoril vakcínu proti bakteriálnemu ochoreniu (kiahne, na ochranu pred ktorými použili Jesty a Jenner vakcináciu, boli ochorením spôsobeným vírusmi). Pasteurova vakcína si zachová svoje prvenstvo, aj keď nebola použitá na ochranu človeka, ale sliepok. A aj keď jej vývoj napomohla, tak ako mnohým objaviteľom pred ním a po ňom, obyčajná náhoda. Aspoň tak to tvrdí legenda.

„Na svoj objav pritom neprišiel pri štúdiu ochorení, ale v snahe zabrániť skysnutiu vína.“

V 80. rokoch 19. storočia študoval Louis Pasteur ochorenie hydiny, známe pod menom vtáčia cholera. Podarilo sa mu určiť príčinu tejto smrteľnej choroby – baktérie. Tieto baktérie dokázal následne izolovať a rozmnožovať v živných roztokoch. Podľa legendy sa chystal v roku 1880 na dovolenku. Pred svojím odchodom poveril jedného zo svojich asistentov, aby pokusne nainfikoval zdravé sliepky pripraveným roztokom s izolovanými baktériami. Jeho asistent však tiež odišiel na dovolenku a na svoju úlohu zabudol. Keď sa vrátil, objavil mesiac starú nádobu s baktériami a spomenul si na svoju úlohu. Rozhodol sa chybu napraviť a sliepky bakteriálnou kultúrou naočkoval. U pokusných vtákov sa síce objavili príznaky ochorenia, ani jeden však nezdochol a po čase úplne vyzdraveli. A keď ich potom nainfikovali čerstvou bakteriálnou kultúrou, sliepky na vtáčiu choleru neochoreli. Boli voči nej imúnne.   

Dostali sme sa tak k tretiemu spôsobu prípravy vakcín. Ten prvý, riskantný, priniesla do Európy krásna a svojhlavá Mary Wortleyová Montaguová na začiatku 18. storočia, druhý je spôsob Benjamina Jestyho a Edward Jennera. Tretí – a zároveň najčastejší – spôsob imunizácie je podávanie pôvodcu ochorenia, voči ktorému sa má imunita vytvoriť, v jeho oslabenej forme. Zoslabení pôvodcovia ochorenia, napríklad baktérie vtáčej cholery, ktoré stáli mesiac na laboratórnom stole, nie sú také nebezpeční ako pôvodcovia nezoslabení. Dôležité však je, že aj napriek tomu si zachováva schopnosť vytvoriť v organizme obranné mechanizmy voči danému ochoreniu. Odborne sa tomu hovorí zníženie virulencie pôvodcu ochorenia bez zníženia jeho imunizačných schopností.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite