stačí niekoľko chladnejších nocí a les sa začne meniť. Zelená ustupuje žltej, do korún sa vkráda oranžová a na niektorých stromoch sa objaví červená taká sýta, akoby ju tam niekto namaľoval. O pár týždňov však budú listy na zemi a konáre zostanú holé. Kým sa tak stane, príroda predvedie predstavenie, na ktoré sa každoročne chodíme pozerať.
Lenže pre strom to nie je predstavenie. Listy sú jeho pracoviskom, miestom, kde pomocou slnečnej energie vznikajú cukry potrebné na rast a život. Keď sa dni skracujú a podmienky sa menia, strom sa pripravuje na zimu. Z listov sťahuje časť cenných látok, obmedzuje ich činnosť a napokon sa ich zbaví. Farby, ktoré pritom vidíme, sú výsledkom tohto procesu – niekedy vedľajším, inokedy súčasťou zložitejšej stratégie. Prečo však jeden strom zožltne, druhý sa rozžiari načerveno a tretí zhodí takmer ešte zelené listy? A prečo sa môže stať, že jeseň, ktorú poznáme, bude v budúcnosti vyzerať inak?
zelená, ktorá sa stráca
Počas jari a leta dominujú listom chlorofyly – zelené pigmenty, ktoré zachytávajú svetelnú energiu potrebnú na fotosyntézu. Spoločnosť im robia ďalšie pigmenty, najmä karotenoidy, ktoré sa podieľajú na zachytávaní svetla a pomáhajú chrániť fotosyntetický aparát. Ich farby poznáme napríklad z mrkvy či tekvice, v zelenom liste ich však väčšinu roka prekrýva chlorofyl.
Na jeseň sa situácia mení. S kratšími dňami a zmenenými podmienkami sa v mnohých listnatých stromoch spúšťa proces starnutia listov. Chlorofyl sa postupne rozkladá a zelená farba slabne. Žlté a oranžové pigmenty, ktoré boli prítomné už predtým, sa tak stanú viditeľnejšími.
Nie je to však iba „vypnutie“ zelenej. List je stále živé tkanivo, v ktorom prebieha množstvo ďalších procesov. Strom z neho získava späť časť živín, ktoré bude potrebovať na jar. Dusík, fosfor a ďalšie látky sú vzácne zdroje. Nebolo by výhodné ich len tak odhodiť spolu s listom. Rastlina ich preto pred opadnutím presúva do častí, ktoré prežijú zimu, napríklad do konárov, kmeňa a koreňov. Jesenné sfarbenie je teda akási prírodná recyklácia. List, ktorý ešte nedávno vyrábal energiu, sa postupne mení na zásobáreň, z ktorej strom vyberá to, čo sa mu bude hodiť v ďalšej sezóne.
odkiaľ sa berie červená?
Červená farba lístia je celkom iný príbeh ako jej žltých a oranžových súputníkov. Mnohé rastliny ju totiž vytvárajú pomocou antokyánov – pigmentov, ktoré nájdeme v červených jablkách, čučoriedkach či červenom hrozne a ktoré sa v listoch hromadia práve počas jesene.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.