Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ponorení do prítomného okamihu

.inge Vagačová .veda

Poznáme to takmer všetci. Začneme robiť niečo, čo nás baví, a zrazu zistíme, že uplynuli celé hodiny. Nevnímame čas, zabúdame na starosti, prestávame pochybovať o sebe. Sme úplne ponorení do prítomného okamihu. Psychológovia tento stav nazývajú flow – plynutie. Vedci ho skúmajú už desaťročia a zisťujú, že môže byť jedným z kľúčov k tvorivosti, lepšiemu výkonu aj životnej spokojnosti. Hoci jeho presný mechanizmus v mozgu stále nepoznáme, vieme čoraz viac o tom, ako si k nemu nájsť cestu.

Ponorení do prítomného okamihu pexels.com/Anastasia Shuraeva

keď profesionálna baletka Julia Christensenová tancovala, svet okolo nej akoby prestal existovať. Jej telo sa pohybovalo v rytme hudby, myšlienky ustúpili do úzadia a hodiny skúšania ubiehali bez toho, aby si uvedomovala čas. Nepotrebovala premýšľať o každom pohybe ani hodnotiť samu seba. Jednoducho tancovala. Potom prišlo zranenie chrbta, ktoré ukončilo jej profesionálnu kariéru. Okrem tanca však stratila aj niečo, čo dovtedy považovala za samozrejmosť – schopnosť úplne sa ponoriť do činnosti a na chvíľu utíšiť neustály prúd myšlienok.

Dnes Christensenová pôsobí ako vedecká pracovníčka v Inštitúte Maxa Plancka pre empirickú estetiku vo Frankfurte nad Mohanom. Jej osobná skúsenosť sa postupne premenila na odborný záujem. Začala skúmať, čo sa s nami deje, keď sa úplne ponoríme do nejakej činnosti, prečo nám tento stav prináša uspokojenie a či ho môžeme vedome rozvíjať. Svoje hľadanie opísala v knihe The Pathway to Flow. Jej príbeh otvára zaujímavú otázku: Prečo sa niekedy cítime najlepšie práve vtedy, keď sa intenzívne sústredíme a vynakladáme úsilie?

šťastie nie je vždy tam, kde by sme chceli, aby bolo

Keď premýšľame o šťastí, často si predstavíme odpočinok. Dovolenku, voľný víkend, chvíle ničnerobenia. Psychológ Mihály Csíkszentmihályi však už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia dospel k zaujímavému zisteniu: mnohé z najlepších chvíľ života ľudia nezažívajú počas pasívneho oddychu, ale pri činnostiach, ktoré od nich vyžadujú vysokú mieru sústredenia. Rozprával sa so stovkami ľudí, ktorí sa venovali rozličným aktivitám – od umenia a športu až po náročnú odbornú prácu. Zaujímalo ho, čo spája chvíle, ktoré opisovali ako mimoriadne napĺňajúce. Hoci boli ich činnosti rozdielne, zážitky sa nápadne podobali. Ľudia hovorili o úplnom sústredení, pocite kontroly, radosti zo samotnej činnosti a zvláštnom vnímaní času. Okolitý svet akoby ustúpil do úzadia. Csíkszentmihályi tento stav pomenoval flow, teda plynutie.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite