tlačová správa uvádza, že ročný počet novo zachytených prípadov demencie sa v období 2016 – 2023 pohyboval v rozmedzí približne 11 798 až 14 383 pacientov, s dlhodobým priemerom okolo 13 684  prípadov ročne. Najvyššie absolútne počty dosahuje Prešovský kraj vo vekovej skupine nad 85 rokov, nasledovaný Košickým krajom. Najnižšie hodnoty vo všetkých vekových skupinách má Žilinský kraj.

Počet žijúcich pacientov s demenciou vykazuje počas celého sledovaného obdobia rastúci trend, z 78 906 prípadov v roku 2016 na 84 774 prípadov v roku 2023. Absolútny rozdiel medzi pohlaviami zostáva na úrovni približne 2:1. Najvyššie absolútne počty dosahovali Košický a Prešovský kraj, najnižšie Trnavský kraj.

„Slovensko patrí medzi rýchlo starnúce krajiny EÚ a progresívny nárast demencií predstavuje nielen vážnu medicínsku, ale aj spoločenskú hrozbu. Do roku 2040 môžeme očakávať nárast incidencie demencie o vyše 65 % (na takmer 24-tisíc nových prípadov ročne) a nárast prevalencie o približne 84 % (na takmer 156-tisíc pacientov). Tento demografický tlak bude pôsobiť nezávisle od zmien v liečbe či prevencii a vyžiada si systematické posilnenie kapacít ambulantnej, dlhodobej aj neformálnej opatrovateľskej starostlivosti. Aj preto sme na pôde Ministerstva zdravotníctva SR iniciovali vznik Národného programu pre demencie, ktorý prinesie komplexné riešenia,” povedal na margo výsledkov štúdie a prijatých opatrení riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV, v. v. i., Norbert Žilka.

„Som rád, že si výsledky výskumu Neuroimunologického ústavu SAV, v. v. i., nachádzajú priamu cestu k tvorbe verejných politík. Prvá slovenská epidemiologická štúdia demencií ukazuje, že spolupráca vedy a ministerstva zdravotníctva dokáže produkovať výsledky s reálnym dopadom na životy ľudí. O to viac, že ide o veľmi vážny problém, s potenciálom  ohroziť celý systém fungovania verejného zdravotníctva,“ poznamenal k dôležitosti štúdie predseda Slovenskej akadémie vied Martin Venhart.

SAV

Výsledky výskumu môžu zásadne ovplyvniť budúce plánovanie zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Odborníci upozorňujú, že bez spoľahlivých epidemiologických údajov je veľmi náročné odhadovať potrebu špecializovaných ambulancií, diagnostických centier, opatrovateľských služieb či finančných zdrojov pre rastúcu skupinu pacientov. Práve epidemiologické štúdie pritom v mnohých krajinách Európy tvorili základ pre vznik národných stratégií boja proti demencii.