úspech nie je niečo, čo by jej len tak samé od seba padlo z neba . Kým bola Jane ešte dieťa, fascinovali ju zvieratá, čítala knihy o Tarzanovi či Dr. Dolittelovi a snívala o tom, že by raz chcela ísť do Afriky pozorovať zvieratá v ich skutočnom - divokom prostredí. Tento sen sa jej splnil už ako 23-ročnej, do Kene však nepricestovala ako začínajúca vedkyňa, ale ako sekretárka. V tej dobe Jane nemala žiadne vyššie vzdelanie ani skúsenosti s vedeckou prácou. Uvidela však jednu príležitosť, ktorej sa chytila. V roku 1957 v Keni pôsobil britský archeológ a paleontológ Louis Leaky. Práve v tom čase hľadal výskumníčku, ktorá by sa zapojila do jeho výskumu. Leakyho fascinovali primáty. Správne si uvedomoval ich biologickú blízkosť k človeku a predpokladal, že čím viac sa naučíme o primátoch , tým viac budeme vedieť aj o ľuďoch. Kým veda bola často doménou mužov, Leaky veril, že ženy sú v teréne ako výskumníčky zvierat omnoho lepšie ako muži, pretože majú viac trpezlivosti, sú vytrvalejšie a prejavujú viac empatie. Jane Goodall najprv ponúkol miesto sekretárky, avšak už o rok, v 1958, ju prvý krát poslal naspäť do Londýna s úlohou začať študovať správanie a anatómiu primátov.
National Geographic Jane Goodall v mladom veku
Stretnutie s Leakym bolo pre Jane Goodall prelomové. Okrem toho, že videl potenciál žien vo vede, vedel zabezpečiť financovanie na všetko, čo uznal za dôležité. Takto dokázal v roku 1962 poslať Jane Goodall na univerzitu v Cambridge, kde jej povolili študovať doktorský program bez toho, aby mala vôbec bakalárske vzdelanie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.