prvá kalkulačka na svete boli prsty. Je preto logické, že, ako sa počet vecí znázorňoval počtom prstov, tak desať bolo nejaký celok, ktorý sa mohol násobiť a ku ktorému sa pridávali samostatné jednotky. Keby mali chobotnice alebo pavúky svoju sústavu, zrejme by bola osmičková. Desiatková sústava (ľudská) má mimoriadne dlhú históriu a údajne siaha až do roku 3500 p.n.l. Je zaujímavé, že niektoré národy v Ázii, ale i Mayovia a Aztékovia, používali dvadsiatkovú (vigesimálnu) sústavu a predpokladá sa, že zapojili i prsty na nohách. Tvrdí sa, že v mnohých jazykoch, vrátane európskych, základ 20 pretrváva aspoň v niektorých jazykových konštrukciách pre určité čísla, napríklad v češtine, kde sa názvy čísel od 11 do 19 tvoria špeciálnym spôsobom, ktorý sa neopakuje pre čísla väčšie ako 20.

nepraktických desať 

Už v staroveku si všimli, že číslo desať má jednu nevýhodu: 10 sa dá bez zvyšku rozdeliť len číslami 2 a 5. Takéto uvažovanie spôsobilo vznik šesťdesiatkovej a dvanástkovej sústavy:  Číslo 60 je možné rovnomerne rozdeliť číslami: 2, 3, 4, 5, 6, 10, 12, 15, 20, 30. 

To sa ujalo aj v časomiere: Hodina 60 minút, minúta 60 sekúnd, deň má 24 hodín. A tiež v geometrii: Kruh má 360 stupňov (t. j. 6x60), ktoré sa ďalej delia na 60 minút a 60 sekúnd.