od jednobunkovcov po človeka

Už jednobunková meňavka Amoeba proteus reaguje na prostredie v zmysle približovania sa k živinám a vyhýbania sa škodlivým látkam, hoci nemá vyvinutý žiadny apetitívny a averzívny systém. Je to jednoduchý princíp priťahovania a odpudzovania, ktorý sa neskôr rozvinul do komplexnejších podôb. Napríklad hlístovec Caenorhabditis elegans sa už dokáže učiť tomu, čo je mu príjemné a čo nie. Neutrálny pach benzaldehydu môže vnímať negatívne, ak je mu opakovane prezentovaný v čase, keď hladuje, alebo ako lákadlo, keď ho opakovane vníma v prostredí s potravou.

Vínna muška Drosophila melanogaster má vybudovaný čuchový systém spojený s mozgom, ktorý jej umožňuje roztriediť vnímané pachy podľa ich pozitívnej a negatívnej valencie. Zaujímavé je, že hlad dokáže pozmeniť mieru, v akej určité pachy vníma ako kladné alebo záporné. To, čo by ju inak odpudzovalo, môže pôsobiť lákavejšie v situácii nedostatku potravy. Poukazuje to na flexibilitu a relativitu toho, čo je pre nás príťažlivé a čo na nás pôsobí odpudzujúco.

Potkany prejavujú na pre nich príťažlivé podnety pozitívne hedonické reakcie, napríklad vydávajú ultrazvukové vokalizácie podobné smiechu, skáču alebo si po chutnej potrave olizujú pysky. Na averzívne podnety reagujú negatívne: trasú hlavou, utlmia aktivitu alebo vydávajú úzkostné ultrazvukové signály. Otázka charakterizácie potkanieho prežívania rôznorodých hedonických stavov je veľmi zaujímavá a ťažko riešiteľná. Človek ich prežíva vedome, ale schopnosť prežívať ich a vnímať môže byť medzi organizmami rôzne odstupňovaná.  

systém odmeny

V roku 1954 bol objavený systém odmeny, keď James Olds a Peter Milner počas experimentov na potkanoch zistili, že stimulácia určitej mozgovej oblasti vyvoláva výrazné vzrušenie. Potkany stláčali páčku tisíce krát, aby znovu aktivovali elektródu implantovanú do dráhy mediálneho predného mozgového zväzku. Tento objav ukázal, že mozog má špecifické štruktúry sprostredkujúce pocit odmeny a vedú k motivovaniu správania na dosiahnutie atraktívnych podnetov. Neskôr sa ukázalo, že kľúčovú úlohu v ňom zohráva dopamín. Jeho aktivita nepodmieňuje len snahu o základné biologické potreby, ako sú jedlo, tekutiny, sex a bezpečie, ale aj dosiahnutie komplikovanejších odmien, ako sú peniaze a budúce zabezpečenie, poznanie či pomoc druhým.