umelá inteligencia sa učí tak, že sa jej ukáže obrovské množstvo príkladov, často milióny alebo miliardy. Keby sa mal napríklad trénovať program na rozpoznávanie mačiek, ukáže sa mu nespočetné množstvo obrázkov mačiek z rôznych uhlov a v rôznych prostrediach. Potom sa sieť umelých neurónov naučí stále presnejšie odlíšiť, čo je mačka a čo nie.

Mozog funguje inak. Nepotrebuje milión príkladov. Stačí mu pár skúseností, často jediná, aby si zapamätal novú tvár, slovo v cudzom jazyku alebo napríklad vôňu jedla, ktorú sme ochutnali náhodou kdesi na dovolenke. A to všetko robí s energetickou spotrebou podobnou 20 wattovej žiarovke, čo je úžasné. Pre porovnanie, veľké modely umelej inteligencie počas učenia spotrebujú elektrinu v hodnote malého sídliska.

mozog sa učí lokálne, nie globálne

Mozog sa učí po častiach, ale všetky jeho časti navzájom spolupracujú, kým AI sa učí ako celok. Keď sa učíme niečo nové, napríklad keď sa dieťa učí bicyklovať, do procesu sa zapojí viacero centier naraz. Nucleus accumbens kóduje pocit odmeny z toho, keď sa zlepšuje, hipokampus ukladá spomienky na to, kde sa mu bicyklovalo dobre, amygdala zabezpečuje pamätanie si nepríjemných skúseností, ako sú pády a zranenia, čo vedie k tomu, že si nabudúce dá lepší pozor, no a mozoček neustále pracuje na koordinácii pohybov a dolaďuje rovnováhu.