15. januára 2009 bolo v New Yorku pekné, ale chladné počasie. Kapitán Chesley „Sully“ Sullenberger a prvý dôstojník Jeffrey Skiles boli obaja veľmi skúsenými pilotmi. Sullenberger bol do roku 1980 stíhacím pilotom U. S. Air Force a mal na svojom konte takmer 20-tisíc nalietaných hodín. Takmer 5 000 z nich absolvoval v Airbuse 320. Jeff Skiles mal nalietaných tiež vyše 15-tisíc hodín, ale na Airbuse 320 bol úplný nováčik, nalietal v ňom ako pilot 37 hodín, pretože len na Silvestra 2008 absolvoval posledné typové skúšky na A320 a tento let bol prvým, pri ktorom mal byť riadiacim pilotom. Sullenberger mal byť monitorujúcim pilotom. To, že mal Skiles úplne čerstvý tréning na A320, malo svoj význam pri riešení problému, ktorému čelili. 

Lietadlo, ktoré mali Sully so Skilesom pilotovať, bol desaťročný Airbus A320-214 s dvoma turbofan motormi CFM56. Bol jedným zo štrnástich airbusov US Airways, ktorý bol vybavený pre lety ponad vodné plochy. To znamenalo, že lietadlo malo vo výbave navyše oproti bežnej konfigurácii záchranné vesty pre všetkých cestujúcich a členov posádky a, čo bolo ešte dôležitejšie, únikové sklzy, ktoré sa automaticky nafúkli pri otvorení núdzových východov v prednej a zadnej časti lietadla, sa dali od lietadla odpojiť a boli schopné fungovať ako záchranné člny. Bolo len čistou náhodou, že na let, ktorý nemal letieť dlhšiu dobu nad vodou, bolo pridelené práve toto lietadlo.