napriek tomu ho štyria z oslovených výrobcov odmietli, vraj to, čo chce, nie je v danej dobe možné postaviť. Len Sikorsky a spoločnosť Glenn Martin sa rozhodli spočítať, či je Trippeho požiadavka realizovateľná.

Zhodou okolností päť mesiacov predtým pilotoval Charles Lindbergh jeden z letov Pan Am do Južnej Ameriky a na palube bol aj autor lietadla, ktorým sa letelo – bol to totiž Sikorsky S-40. Keď sa Lindbergh nechal vystriedať v pilotovaní kolegom, sadol si so Sikorskym do „jedálne“ lietadla a ešte počas letu začal otvorene kritizovať lietadlo, v ktorom sedeli. Lindbergh si uvedomoval, že všetky vonkajšie prvky, lanká, výstuhy a podobne, spôsobujú zvýšený odpor vzduchu. 

Sikorsky mu povedal, že v čase, keď sa S-40 navrhovalo, nebola technika tak ďaleko, aby sa dalo postaviť čokoľvek lepšie. Teraz ale bola, a tak sa Lindbergh so Sikorskym pustili do práce. Lindbergh si poznámky písal na jedálne lístky a po pristátí pokračoval so Sikorskym v návrhu toho, čo nakoniec vzniklo ako Sikorsky S-42. Lietadlo, ktoré otvorilo Pan Am cestu do Pacifiku.