prvým je, že počet tranzistorov, drobných spínačov vyrytých na čipe, neustále rastie. Druhým je, že každý boom končí krachom. Tým prvým, čo robí čipy výkonnejšími, je ich „zdravie“. Popredné procesory pre umelú inteligenciu obsahujú viac ako 200 miliárd tranzistorov a priemysel odhaduje, že do konca desaťročia ich dokáže natlačiť bilión. Druhým je nepokoj z toho, ako dlho budú dobré časy trvať.

Toto odvetvie je zvyknuté na boomy, ale nie na takéto. Umelá inteligencia vytvorila nenásytný dopyt po čipoch používaných na trénovanie a spúšťanie jej modelov. V prvej polovici roku 2026 rástol predaj polovodičov medziročne rýchlejšie ako kedykoľvek od 80. rokov 20. storočia (pozri graf). Tento mesiac spoločnosť TSMC, najväčší svetový zmluvný výrobca čipov, vykázala šiesty štvrťrok rekordných ziskov za sebou; spoločnosť Samsung Electronics, juhokórejský gigant v oblasti čipov, vykázala už štvrtý štvrťrok. Investori sú však čoraz nervóznejší. Napriek prehnaným výsledkom a optimistickým prognózam klesol index popredných firiem v oblasti polovodičov od 6. októbra o viac ako 10 percent. Ich obavy iste nezmiernil ani Hock Tan, šéf spoločnosti Broadcom, veľkého dizajnéra čipov, ktorý 12. októbra prirovnal mnohých investorov v oblasti umelej inteligencie k hráčom v kasíne, ktorí „nemajú ani potuchy“, do čoho investujú.

GRAF THE ECONOMIST

Takmer všetok očakávaný rast odvetvia závisí od čipov pre umelú inteligenciu, čo z neho robí obrovskú stávku na túto technológiu. Ak táto stávka stroskotá a „supercyklus“, ako ho niektorí nazývajú, sa skončí, utrpia výrobcovia čipov rovnako závratný krach, akú zažívali eufóriu, keď nastal boom? Existujú dôvody domnievať sa, že nie.