„ale nedokáže vyrobiť vlak.“ Skrýva však pochybné predpoklady. Prvým je, že umelá inteligencia v spojení s robotikou by jedného dňa mohla vyrábať vlaky. A Británia v ich výrobe momentálne nie je veľmi dobrá. Továreň v Derby je toho príkladom: jej vlajková loď v hodnote 1 miliardy libier (1,4 miliardy dolárov) na vlaky pre juhozápad Anglicka bola štúdiou nekompetentnosti a oneskorila sa o viac ako štyri roky. Závod kríva len preto, že štát trvá na výstavbe v Británii.
Pre priemyselných nostalgikov, ako je sám Burnham, bolo ťažké sledovať pokles britskej výroby (pozri graf 1). V roku 2025 tvorila výroba iba 8 % produkcie ekonomiky, čo je pokles zo 17 % v roku 1990. To je najnižší podiel v skupine veľkých bohatých krajín G7 (Nemecko má 18 %). Zatiaľ čo v roku 1979 zamestnávala výroba 25 % britskej pracovnej sily, teraz je to iba 7 %. Strata pracovných miest bola bolestivá – práca bola kvalifikovaná a dobre platená v oblastiach s malým počtom iných príležitostí. The Full Monty, film z roku 1997, v ktorom sa bývalí oceliari v Sheffielde uchyľujú k striptízu, aby zarobili peniaze, dobre zachytáva túto úzkosť.
Politici naprieč politickým spektrom chcú vrátiť čas späť. Nigel Farage, populisticko-pravicový líder strany Reform UK, vyzval Britániu, aby si doma „vyrábala všetko, čo potrebujeme“. Obzvlášť ho zaujíma oceliarsky priemysel, ktorý je rovnako totemický ako nerentabilný. Burnham vyzval na „reindustrializáciu“ Británie. Niektorí to optimisticky interpretujú ako túžbu posilniť všetky britské exportné sektory vrátane služieb. Jeho širšia rétorika, či už o vlakoch, alebo potrebe chrániť „suverénnu výrobu“, však naznačuje, že sa zameriava najmä na stroje.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.