toto sú činy darebáckeho štátu. Takto o nich čoraz viac hovoria aj susedia Ruska. Minulý mesiac nemeckí vládni predstavitelia oficiálne pripísali Rusku zodpovednosť za útok dronom na letisko v Lipsku, ktorému sa tesne podarilo zabrániť. Ministri navyše prisľúbili, že budú brániť svoju krajinu pred „protivníkmi“ odhodlanými škodiť. Takýto jazyk by bol pred inváziou na Ukrajinu nemysliteľný; vtedajšie nemecké vlády pristupovali k Rusku opatrne a s rešpektom, keďže ho považovali za údajne nenahraditeľného dodávateľa energií a európsku veľmoc. Šéf nemeckej zahraničnej spravodajskej služby 5. októbra v Bundestagu vyhlásil, že Rusko vedie nebezpečnú „tieňovú vojnu“, ktorou testuje odhodlanie Nemecka. Varoval tiež, že Ukrajinci budú túto zimu čeliť „ruským útokom takej intenzity a brutality, aké sme doteraz nevideli“.

Politici stredoľavých i stredopravých strán v severnej Európe – najmä v severských a pobaltských krajinách susediacich s Ruskom – otvorene hlásajú, že Putinovi nemožno dôverovať. Štyri roky sa stratégia víťazstva opierala o tézu, že „Rusko nesmie vyhrať a Ukrajina nesmie prehrať“, nielen v záujme medzinárodného poriadku, ale aj v záujme budúcej bezpečnosti Európy. Spojenecké vlády sa dohodli na pomoci v podobe finančných prostriedkov a zbraní, aby udržali Ukrajinu v boji, a zároveň na prísnych sankciách voči Rusku, kým domáca opozícia a ekonomické ťažkosti buď nezmenia Putinove kalkulácie alebo neukončia jeho vládu. V poslednom čase však veľkí hráči ako Británia, Francúzsko či Nemecko zvažujú, či by toto heslo nemajú zmeniť tak, aby ponúklo viac nádeje Rusom, ktorí nie sú súčasťou režimu. Spojenci Ukrajiny majú praktické dôvody na rázne odsúdenie najhorších činov Ruska. Vladimir Putin sa stáva nebezpečnejším. Je síce bez hanby, ale pomenovanie jeho zločinov by ho azda mohlo odradiť od ďalšej eskalácie. francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý mesiac oboznámil lídrov opozície s utajenými podrobnosťami o ruských tieňových útokoch a vysvetlil ich zamýšľaný účinok: zastrašiť Francúzsko, aby upustilo od podpory Ukrajiny. „Dosiahnu presný opak,“ nástojil a pripojil aj vlastnú odstrašujúcu hrozbu. Odvolal sa na obávaných francúzskych špiónov a kybernetických bojovníkov a povedal, že ruské hybridné útoky „nezostanú bez odpovede“. Centristi majú rozumné politické dôvody, aby vystupovali tvrdo a prezentovali vojnu na Ukrajine ako morálny boj proti darebáckemu Rusku. Ich populistickí rivali vo Francúzsku a v celej Európe totiž dúfajú v politický zisk z voličov, ktorí sú unavení z vojny.

A potom je ten nezanedbateľný fakt, že Vladimir Putin je ozaj vyvrheľ. Bohužiaľ, nazývať ruského lídra darebákom môže byť aj pascou. Vojna na Ukrajine sa ocitla v slepej uličke a teória víťazstva spojencov sa možno v praxi neosvedčí. Ak Putinovu vôľu bojovať nezlomia ekonomické ťažkosti a domáca nespokojnosť, Ukrajina a jej spojenci sa s ním budú musieť dohodnúť na koexistencii, aby sa táto vojna skončila alebo aspoň pozastavila.