prvýkrát od čias, keď veľmoci pred sto rokmi rozdelili Osmanskú ríšu, už nebude celkové usporiadanie Blízkeho východu diktované zvonku. Bude to predzvesť vlny vybavovania si účtov a násilia, alebo nový začiatok?
Od prvej svetovej vojny zažíva kolíska troch veľkých svetových monoteistických náboženstiev jednu katastrofu za druhou. Arabi, ktorí bojovali po boku víťazov tej vojny, sa cítili zradení, keď Británia prevzala kontrolu nad Irakom, Jordánskom a Palestínou a Francúzsko si prisvojilo Libanon a Sýriu. Nacionalistickí lídri, vrátane Egypťana Gamála Abdela Násira, neskôr podľahli ničivým hospodárskym politikám inšpirovaným Sovietskym zväzom. Otrasnému porušovaniu ľudských práv diktátormi, ako boli Saddám Husajn v Iraku či Háfiz al-Asad v Sýrii, sa vyrovnal len brutálny fanatizmus džihádistov, ktorému dalo vzniknúť ich sadistické panovanie.
Po troch vojnách, nespočetných tajných operáciách a zdanlivo nekonečných kolách diplomacie je snaha Ameriky presadiť svoje zámery vyčerpaná. Podobne ako Británia, Francúzsko či Rusko, aj Amerika zostane v regióne angažovaná. Občas využije vojenskú silu na presadzovanie svojich záujmov, a to aj v rámci boja proti terorizmu. Vzdá sa však roly architekta.
Náznaky blížiaceho sa ústupu Ameriky sú jasné – a to aj v čase, keď prezident Donald Trump na výročnom zasadnutí OSN už po x-tý raz hrozí Iránu zničením. Dva z týchto náznakov sú jasnejšie ako iné. Začiatkom septembra Amerika odmietla pripojiť sa k spojencovi, Saudskej Arábii, pri údere proti jemenským húsíom, ktorí ohrozujú lodnú dopravu v Červenom mori. Namiesto toho rokovala poza chrbát Saudov, aby ochránila americké plavidlá pred útokmi. Na pohľad je to detail, no keď veľmoc uzatvára dohody s povstaleckou milíciou, každému je jasné, že sa snaží redukovať svoje záväzky.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.