pravicovo-populistická strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) získala 6. septembra v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko 44 % hlasov – čo je jej doteraz najlepší výsledok v krajinských voľbách. AfD varovala pred „islamizáciou“ a sľubovala nútené deportácie. V ten istý víkend v Británii obsadili Dover stovky výtržníkov v kuklách, ktorí skandovali heslá ako „Zastavte člny“ a „Kristus je kráľ“. Vo Francúzsku podporuje 60 % voličov výzvu Marine Le Penovej na zákaz nosenia islamských šatiek na verejných priestranstvách.

Táto posadnutosť zapustila korene aj v Amerike. Strach sa už netýka ani tak teroristov – ako to bolo po 11. septembri 2001 –, ako skôr islamského sprisahania s cieľom ovládnuť Európu zvnútra. Členovia Trumpovej administratívy varujú pred „vymazaním civilizácie“.

Toto vnímanie škodí transatlantickým vzťahom. A je tiež mylné. Európe nehrozí ovládnutie islamom, masová radikalizácia moslimov ani vymazanie európskej kultúry. Ako ukazujú naše zistenia, neexistujú tu žiadne „zakázané zóny“ (no-go zóny), právo šaría nepreniká do národných právnych systémov a nikde neprebieha demografická „veľká výmena“ obyvateľstva.

Skutočné nebezpečenstvo pre Európu spočíva v niečom inom: v extrémizme živenom islamizmom (presvedčením, že štát by mal presadzovať islamské zásady) a pravicovou paranojou živenou sociálnymi sieťami. Situáciu zhoršuje ľavica, ktorá popiera nie také veľké, no reálne hrozby spojené s islamizmom. Zhoršujú ju aj politici zo stredu politického spektra, ktorí o nich často mlčia, aby sa vyhli obvineniam z rasizmu. Táto dynamika by skutočne mohla poškodiť európske liberálne demokracie – nie tým, že by ich nahradil kalifát, ale spomalením integrácie a presadzovaním politík, ktoré by trvalo ohrozili tamojšie slobody.

Tie najextrémnejšie obavy možno ľahko vyvrátiť. Aj po rekordnej migrácii z krajín s moslimskou väčšinou tvoria moslimovia len 6 % obyvateľstva Európy, ktorá má výrazne viac než 500 miliónov obyvateľov. Hoci noví prisťahovalci majú zvyčajne viac detí než pôvodné obyvateľstvo, miera pôrodnosti sa v priebehu dvoch generácií zvykne vyrovnať. To má ďaleko od civilizačného zániku.