namiesto toho, aby sedeli a písali na klávesnici, však šepkajú do mikrofónov. Ich pokyny sa následne pomocou umelej inteligencie (AI) prepisujú a odosielajú AI agentom – botom, ktoré dokážu komunikovať so softvérom a v prípade potreby ho aj vytvárať.

Colin Jarvis z OpenAI, tvorcu ChatGPT, priznáva, že ostatní kancelárski pracovníci sa zatiaľ do sveta AI takto naplno nedostali. Práve od toho, či a ako rýchlo sa to zmení, závisí budúcnosť jeho firmy – aj celého AI boomu. Americkí cloudoví giganti a AI laboratóriá typu Anthropic či OpenAI potrebujú, aby sa technológia šírila ďalej ozrutným tempom. Inak nedokážu obhájiť tie astronomické sumy, ktoré dnes lejú do dátových centier. Podľa hrubého prepočtu vydavateľstva The Economist by ročné tržby z používania AI museli do konca desaťročia narásť na 2,5 bilióna dolárov – pre porovnanie, dnes sú niekde okolo 150 miliárd –, aby výstavbu dátových centier vôbec zaplatili.

Zatiaľ si AI najviac osvojili softvéroví vývojári. Podľa online fóra Stack Overflow využívajú AI nástroje na písanie kódu štyri pätiny programátorov. Výskumná spoločnosť SemiAnalysis odhaduje, že pre Anthropic aj OpenAI dnes tvorí kódovanie vyše polovicu ich spoločných ročných opakovaných tržieb – módneho ukazovateľa, ktorý predpokladá tržby na základe posledného mesiaca. V júni 2025 dosiahli spoločné ročné opakované tržby štyroch AI kódovacích startupov – Cognition, Cursor, Lovable a Replit – zhruba 800 miliónov dolárov. Dnes je to 6 miliárd.

GRAF THE ECONOMIST

Nadšenie programátorov vysvetľuje, prečo sa AI rozšírila rýchlejšie v odvetviach, kde tvoria väčší podiel zamestnancov (pozri graf). Optimisti v tom vidia dôkaz, že AI boom sa len začína – výdavky na túto technológiu podľa nich v ďalších rokoch dosiahnu oveľa vyššie úrovne, keď dozrejú aj ďalšie aplikácie. Môžu však existovať aj štrukturálne dôvody, prečo je programovanie výnimkou.