televízni manažéri poukázali na niečo, na čo korporátny svet často zabúda: rodinné firmy nie sú len komparzom, ale pravdepodobne hlavnou hviezdou kapitalizmu. Tvoria približne dve tretiny všetkých podnikov na svete a podľa poradenskej spoločnosti McKinsey generujú podobný podiel na HDP. Väčšina z nich je malá – ale nie všetky. Niektoré z najväčších svetových spoločností sú stále v rôznej miere kontrolované svojimi zakladateľskými rodinami.

Podľa analýzy týždenníka The Economist tvoria rodinné firmy – ktoré definuje ako spoločnosti, kde má rodinný klan aspoň 20 percent akcií alebo hlasovacích práv a ktoré už zažili aspoň jednu generačnú výmenu – takmer štvrtinu veľkých kótovaných podnikov na svete. V Amerike ide o jednu zo šestnástich veľkých kótovaných spoločností, v Európe o jednu zo siedmich a v Ázii dokonca o jednu z troch.

Tieto dynastie teraz stoja pred rozhodujúcim momentom, keďže mnohé z nich sa pripravujú na odovzdanie vedenia ďalšej generácii. Na Západe dosahujú baby boomeri dôchodkový vek alebo ho už prekročili. K výmene generácií dôjde aj v Číne, kde súkromné firmy začali prekvitať v 80. rokoch, a v ďalších častiach Ázie, kde hnutia za národnú nezávislosť priniesli vlnu podnikania už o generáciu skôr. Ak sa táto situácia nevyrieši správne, môže dôjsť k vážnemu narušeniu svetového biznisu.

Napriek desaťročiam výskumu sa akademici stále nezhodujú, či rodinné firmy dosahujú lepšie alebo horšie výsledky než ostatné. Zdá sa, že záleží na odvetví, veľkosti aj geografii. Rôzne merania úspechu prinášajú aj rôzne výsledky. The Economist sa preto pri skúmaní tejto otázky zameral na kótované podniky, o ktorých sú dáta dostupnejšie, a zostavil vzorku približne 1 600 nefinančných spoločností z hlavných burzových indexov v Amerike, Európe a Ázii. Zistil, že firmy pod rodinnou kontrolou priniesli akcionárom za posledné dve desaťročia vo všeobecnosti podobné výnosy vrátane dividend ako ostatné – ale s výraznými rozdielmi naprieč sektormi, krajinami aj časovými obdobiami.

Rodinné firmy majú zrejmé nevýhody. Mnohé z nich, hoci nie všetky, stále dosadzujú na post generálneho riaditeľa alebo predsedu predstavenstva dediča – čo investičný mág Warren Buffett kedysi prirovnal k tomu, ako keby ste na ďalšie olympijské hry vyberali najstarších synov zlatých medailistov. Zároveň však majú aj dve veľké výhody, ktoré vysvetľujú, prečo sa im v určitom prostredí darí.