zatiaľ čo vlády sypú peniaze do plánov na oživenie ekonomiky od čipových tovární po bane na vzácne zeminy, o mozgy sa nikto poriadne nestará. A plytvanie sa iba prehlbuje.

Stačí sa pozrieť na mimoriadne žiadaný „trh“ so sivými bunkami, aby ste pochopili, ako komerčný a ekonomický úspech čoraz viac závisí od jednotlivca a nie od firmy. V súťaži o nadvládu v oblasti umelej inteligencie (AI) americkí technologickí giganti zostavujú malé tímy špičkových dátových vedcov. Na Wall Street prebieha súťaž o najlepší talent, pričom hedžové fondy získavajú špičkových obchodníkov za obrovské sumy. Vedecké prelomy sú zvyčajne dielom malej elity: špičkové 1 % výskumníkov generuje viac ako pätinu citácií. V Číne sú vedci, ktorí sa vrátili zo zahraničných pobytov na Západe, oslavovaní ako národní hrdinovia.

Odmeny pre špičku rastú. Najlepší chirurgovia a koncertní klaviristi si už dávno pýtajú najvyššie honoráre a užívajú si priazeň bohatých. Dnes už však nejde o obyčajný náskok – najlepší z najlepších sa vzďaľujú od zvyšku ešte rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Niektorí programátori vo veku okolo dvadsať rokov si pýtajú platy so siedmimi, ôsmimi či dokonca deviatimi ciframi. Počet umelcov na Spotify, ktorí si ročne odnášajú vyše 10 miliónov dolárov, rastie od roku 2017 trojnásobne rýchlejšie ako počet tých, ktorí si zarobia viac než 100 000 dolárov. Aj advokátske honoráre sa kedysi rozdeľovali medzi viacerých; dnes veľké peniaze čoraz viac putujú k top zarábajúcim v elitných právnických kanceláriách, ktorí vysoko prekonávajú partnerov v druholigových konkurenčných firmách.