niektorí ľudia sa však pýtajú, či nenastal čas aj na tú druhú. Skupinu liekov, ktoré sa dnes bežne predpisujú pri cukrovke 2. typu a obezite, si totiž stále častejšie zháňajú aj úplne zdraví ľudia — v nádeji, že im pomôžu udržať si zdravie dlhšie, alebo dokonca predĺžiť život.

Ide o takzvané agonisty receptora glukagónu podobného peptidu 1, skrátene GLP-1 RA, z ktorých najznámejším je semaglutid (komerčne známy ako Ozempic a Wegovy). Vedci ich už s rôznym úspechom skúšajú takmer na všetko — od Alzheimerovej choroby (kde dve nedávne štúdie žiadny pozitívny efekt nepreukázali) cez Parkinsonovu chorobu, srdcové zlyhanie, závislosť od drog a alkoholu až po artritídu (chudnutie totiž odľahčuje kĺby). Nadšencov však najviac láka predstava, že by mohli zasiahnuť priamo korene samotného starnutia.

Štúdie o starnutí ľudí identifikovali približne tucet odlišných (hoci vzájomne prepojených) „charakteristických znakov“ tohto procesu — škodlivých javov, ktoré zasahujú širokú škálu tkanív a s pribúdajúcimi rokmi sa zhoršujú. Predbežné výsledky, získané prevažne na zvieratách a bunkových kultúrach, ale aj zo štúdií s ľuďmi, ktorým GLP-1 RA lekári predpísali, naznačujú, že tieto lieky zmierňujú viaceré z týchto znakov.

Na čele zoznamu je „inflammaging“, teda chronický nárast slabého zápalu, ktorý sa u ľudí prehlbuje s pribúdajúcim vekom. Zdá sa, že GLP-1 RA ho tlmia viacerými spôsobmi, napríklad tak, že zabraňujú vzniku bielkovinových komplexov, ktoré spúšťajú zápalové reakcie. Podporujú aj recykláciu zlyhávajúcich buniek: opotrebovaných mitochondrií (energetických elektrární bunky) a chybne zložených bielkovín. Bunky vďaka tomu vydržia fungovať dlhšie. Pomáhajú tiež doladiť biochemické dráhy, ktoré rozpoznávajú prítomnosť živín a spúšťajú na ne primeranú reakciu — a ich zlyhanie je ďalším z výrazných znakov starnutia. Napokon podporujú aj množenie kmeňových buniek, ktoré tkanivá zásobujú novými, funkčnými bunkami.