myšlienka sa datuje do roku 2011, keď tím okolo Steva Horvatha, výskumníka z Kalifornskej univerzity v Los Angeles, publikoval štúdiu s názvom Epigenetic Predictor of Age. Skúmali metyláciu cytozínu, jav, ktorý „epigeneticky“ reguluje expresiu génov tým, že na jednu zo zložiek DNA pripája skupiny atómov zvané metylové skupiny. Množstvo metylácie, ktoré tím vo vzorke našiel, dokázalo s primeranou presnosťou predpovedať vek človeka, z ktorého vzorka pochádzala. A naopak, rozdiel medzi skutočnou a predpovedanou úrovňou metylácie by podľa nich mohol ukázať, ako dobre alebo zle daný človek starne.

Takzvané Horvathove hodiny prispeli k lepšiemu pochopeniu toho, ako prebieha starnutie. Keď sa bunky delia a dochádza k replikácii ich DNA, hromadia sa nadbytočné metylové skupiny. To vedie k nevhodnej expresii génov, čo zase má za následok javy súvisiace so starnutím, ako sú chronický zápal a zhoršená regenerácia tkanív. Vďaka objavu týchto hodín vzniklo množstvo firiem, ktoré ich za poplatok prečítajú a často ponúkajú aj rady, ako ich spomaliť, ak tikajú príliš rýchlo.

Testy sa časom zlepšili. PhenoAge, DunedinPACE a GrimAge (posledný s čiernym humorom pomenovaný podľa „Grim Reapera“ – smrtky) analyzujú hladiny konkrétnych „biomarkerov“, napríklad bielkovín, ktoré samy o sebe súvisia s podkladovými vzormi metylácie. Iné testy zase skúmajú rozličné aspekty molekulárnej biológie spojené so starnutím, napríklad obsah cukrov v krvi či vzory mediátorovej RNA v bunkách, ktoré určujú, aké bielkoviny bunka vyrába. Na rozdiel od Horvathových hodín, ktoré poskytujú len momentku súčasného stavu, tieto pokročilejšie verzie odhadujú aj budúci „healthspan“, teda počet rokov v dobrom zdraví, a celkovú dĺžku života.