diskusia o azyle a migrácii je emotívna, polarizujúca a vysoko spolitizovaná. Mnohí kritici moderných azylových systémov tvrdia, že tieto systémy zlyhávajú. Niektorí volajú po úplnom zrušení azylu a po odmietnutí Dohovoru OSN o utečencoch, ktorý zaručuje právo hľadať bezpečie v zahraničí.

Takéto výzvy sú bezohľadné a kontraproduktívne. Zrušenie azylového systému by nielen odoprelo ochranu, ktorá zachraňuje životy tým, ktorí ju potrebujú, ale by to takmer vôbec alebo vôbec nezlepšilo situáciu na hraniciach prijímajúcich krajín. Riešením je využívať azylové systémy tak, ako majú byť: plne a efektívne. Potom by sa dali vyriešiť mnohé problémy s preťažením, meškaniami, nevybavenými žiadosťami a falošnými žiadosťami. To by pomohlo obnoviť dôveru verejnosti.

Systém je nepochybne pod veľkým tlakom. Azylový proces je preťažený. Je určený pre ľudí utekajúcich pred vojnou, násilím a porušovaním ľudských práv. Čisto ekonomickí migranti ho však považujú za jediný spôsob, ako dosiahnuť na príležitosti v bohatších krajinách. Množstvo ekonomických migrantov upcháva kanály, ktoré zúfalo potrebujú ľudia, ktorých životy v ich domovskej krajine sú v reálnom ohrození.

Princíp azylu, podporený zásadami dohovoru, však zachránil nespočetné množstvo životov. Mali by sme zachovať a posilniť existujúce systémy, nie ich rušiť. Verejnosť má z azylu veľké obavy. Existuje však aj široká podpora pre skutočných žiadateľov o azyl a pre utečencov. V celosvetovom prieskume agentúry Ipsos v minulom roku sa 73 % respondentov domnievalo, že „ľudia by mali mať možnosť nájsť útočisko v iných krajinách, vrátane mojej krajiny, aby unikli pred vojnou a prenasledovaním.“ Zároveň 61 % uviedlo: „Väčšina cudzincov, ktorí sa chcú dostať do mojej krajiny ako utečenci, v skutočnosti nie sú utečencami“, ale ženú ich skôr ekonomické motívy. Empatia a skepticizmus ako dve strany tej istej mince. Ako teda môžu azylové systémy fungovať lepšie?