Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

The Economist: Reaganomika priniesla rast, o akom dnes môžeme len snívať

.arthur Laffer .the Economist .the economist .spoločnosť

Čo by už mohlo byť lepším osvedčením skvelej administratívy či premiérstva, ako keď v ich politike pokračujú nástupcovia z opozičných strán? Imitácia je najúprimnejšou formou komplimentu, a to presne robili Bill Clinton s Tonym Blairom vo vzťahu k Ronaldovi Reaganovi a Margaret Thatcherovej.

The Economist: Reaganomika priniesla rast, o akom dnes môžeme len snívať JIM HUBBARD/BETTMANN ARCHIVE/GETTY IMAGES Americký prezident Ronald Reagan a britská premiérka Margaret Thatcherová venčia Reaganovho psa Luckyho pred Bielym domom, 1985.

keď sa Reagan stal v roku 1981 prezidentom, najvyššia daňová sadzba bola 70 percent. Keď úrad v roku 1989 opustil, sadzba klesla na 28 percent. Keď sa predsedníčkou vlády v roku 1979 stala Thatcherová, horná daňová sadzba bola 83 percent. Keď v roku 1990 odchádzala, bolo to už len 40 percent. Takéto zníženia boli priam neuveriteľné. Podiel dodatočného príjmu, ktorý si najvyššie zarábajúci po zdanení ponechali, sa zvýšil z 30 percent na 72 percent, čo je 140-percentný vzostup, a ešte väčší rast zažil v Británií. V 80. rokoch padli okovy, ktoré brzdili prosperitu.

Reaganove a Thatcherovej reformy transformovali celé ich ekonomiky. Pred rokom 1980 boli normou veľké firmy, ktoré si mohli optimalizovať dane, ponúkať kompenzačné balíky s nezdaniteľnými benefitmi a účtovať firemné výdavky. Podnikanie bolo ojedinelým úkazom. Hospodárske poklesy – často masívne – prichádzali často, rovnako ako neustála stagnácia. Najvyššie  daňové sadzby zotrvávali v oblasti 60 – 70 percent, aj keď sa tieto dve krajiny v roku 1930 ponárali do Veľkej hospodárskej krízy. Najvyššie sadzby nad 90 percent sprevádzali pomalý rast súkromného sektora v 50. rokoch. A tých 70 percent zas bolo v 70. rokoch predzvesťou stagflácie.

Je politická obec taká krátkozraká, že zabudla na infláciu a zúfalstvo, keď veľmoci začiatkom 70. rokov vyviedli svet preč od Brettonwoodskej menovej sústavy? Počas nasledujúceho desaťročia vrátane Zimy nespokojnosti v rokoch 1978 – 1979, ktorá zvrhla vládu labouristov v prospech Thatcherovej konzervatívcov, britské trhové ceny priemerne stúpli o skutočne hanebných 14 percent ročne, zatiaľ čo sa reálny ekonomický rast plazil len na 1,6 percenta ročne. „Labour isn’t working,“ vyhlásil ikonický slogan od Saatchi & Saatchi pre Thatcherovej kampaň v časoch 5,3-percentnej nezamestnanosti. Podobná situácia ekonomickej stagflácie a vysokej nezamestnanosti zvierala aj Ameriku.

Keď v 80. rokoch Reagan s Thatcherovou zlomili historický precedens a zrazili najvyššie daňové sadzby, staré modely korporátnych biznisov, ktoré dávali zmysel v systémoch vysokého daňového zaťaženia, sa stali prežitkom. Rozkvitalo podnikanie. Najvýkonnejší zamestnanci požadovali namiesto firemných výhod prevažne „cash“, hromadili si kapitál na vlastný startup a napokon opúšťali tradičné firmy, aby založili vlastný biznis. Tradičné firmy sa zas reštrukturalizovali, aby sa prispôsobili nižším daňovým sadzbám, slabším reguláciám a stabilnejšej finančnej štruktúre. Wall Street aj City of London vo veľkom priťahovali nový biznis. Firmy, ktoré prežili 70. roky, sa preorganizovali na nové podmienky, startupy nasávali kapitál a množili sa ako králiky.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite