španielsky premiér podpíše hrubý dokument pred tým, ako podáva pero nemeckému kancelárovi a potom prezidentovi Ukrajiny. V družnej nálade na dokument Zmluva o prijatí Spojeného kráľovstva do Európskej únie (verzia 2.0) pribúda jeden podpis za druhým. Keď si pero nájde cestu k francúzskemu prezidentovi, ten na chvíľu zaváha – možno si spomína na bulvárne tituly o zakrivených banánoch a rozpočtových zľavách. Nakoniec príde rad na budúceho britského predsedu vlády. Brexit je jedným ťahom zvrátený; jediný člen, ktorý kedy vystúpil z náručia Európskej únie je teraz späť. Cez výbuchy šampanského je len slabo počuť slová postaršieho pána vo verejnej galérii, istého Nigela Faragea, hrmiaceho čosi o vôli ľudu. Británia, vitaj späť! Márnotratný národ sa vracia!

To, čo by kedysi znelo ako horúčkový sen zástancu zotrvania v EÚ, sa zrazu nezdá ako úplná absurdita. Od referenda o Brexite v júni 2016 sa po prvýkrát na britský politický horizont vyplavila myšlienka žiadosti o návrat. Je pravda, že nápad Bre-entry je nateraz odkázaný na labouristov, ktorí ho nadhadzujú so snahou získať si priazeň straníkov na prahu možnej politickej výzvy Sira Keira Starmera; mnohí by od neho najradšej kreslo ministra vlády prevzali. A pravdou je aj to, že odporcovia EÚ z Farageovej strany Reform UK s prehľadom vedú v prieskumoch. Návrat do Európskej únie však rezonuje s mnohými britskými voličmi, z ktorých si väčšina myslí, že odchod bol chybou. Táto iniciatíva sa teda tak skoro nevytratí. Keďže viac a viac westminsterských politikov vyjadruje podporu žiadosti o opätovný vstup, Európska únia možno jedného dňa bude musieť povedať, ako sa jej pozdáva myšlienka bumerangového návratu Británie, ktorá ju opustila dosť namosúreným spôsobom.

Súčasný stav britsko-európskych vzťahov nenesie ani len náznaky o tom, aká odpoveď by mohla z Bruselu zaznieť. Od oficiálneho rozchodu v roku 2020 sa obe strany zaoberali len relatívnymi omrvinkami, ako napríklad zosúladením regulácií o potravinovej bezpečnosti a podobne. To je pole pôsobnosti bežných úradných eurokratov. Žiadosť o britský návrat by si oproti tomu vzali na starosť národní lídri Európskej únie v Paríži, Berlíne a ešte ďalej. Veľa z nich by videlo presvedčivé argumenty za to, aby Británia opäť vstúpila. Akákoľvek únia by medzi seba mala vítať krajinu z G7 a s kreslom v Bezpečnostnej rade OSN, vlastnými jadrovými zbraňami a najväčším kapitálovým trhom na celom kontinente. Rovnaké dôvody, ktoré niektorých Britov nabádajú k diskusii o návrate – rozhádzaný svetový poriadok, v ktorom Amerika a Čína súperia o hegemóniu a ostatné mocnosti nechávajú tápať po bezpečnostných zárukách –, by mali nakloniť k Bre-entry aj Európsku úniu. Aj voliči naprieč Úniou hovoria, že by medzi sebou Britániu opäť radi privítali.