keď sa potom začnú blížiť k dôchodku, mali by postupne prejsť na bezpečnejšie dlhopisy. Títo dvaja finanční ekonómovia zašli ešte ďalej: mladí investori by si mali na nákup akcií dokonca požičiavať peniaze. Nazvali to „investovaním podľa životného cyklu“. Ako poukázali, historické údaje naznačovali, že v období od roku 1871 do roku 2009 by sa investorom vyplatilo využívať takúto finančnú páku počas celého života.

Keď páni Ayres a Nalebuff svoje myšlienky prvýkrát rozpracovávali, takúto stratégiu bolo ťažké zrealizovať. Online makléri boli oveľa menej rozšírení, investori čelili vysokým poplatkom za obchodovanie a len ťažko sa dostávali k úverom. E*Trade, jeden z prvých maklérov, ponúkal v roku 1999 maržové sadzby (teda úrok na požičané peniaze pri nákupe akcií) okolo 9 %, pričom referenčná sadzba Federálneho rezervného systému bola tesne pod 5 %. Dokonca aj v roku 2009, keď autori knihu písali, poznamenali, že maržové sadzby u veľkých maklérov, ako sú Fidelity a Vanguard, sú neprimerane vysoké. Investovanie s pákovým efektom bolo preto väčšinou vyhradené inštitucionálnym investorom alebo veľmi bohatým jednotlivcom, ktorí si vedeli vyjednať výhodnejšie podmienky. Jedna recenzia knihy mala príznačný titul: „Neskúšajte to doma“.

Dnes si to „doma“ môže vyskúšať takmer každý. V knihe páni Ayres a Nalebuff stručne spomenuli malú firmu s názvom Interactive Brokers, ktorá ponúkala výrazne nižšie maržové sadzby než prestížnejší konkurenti. V roku 2009 mala spoločnosť hodnotu 7 miliárd dolárov a 134 000 klientov. Dnes má hodnotu 110 miliárd dolárov a 4 milióny klientov. Práve vďaka lacnejším úverom sa stala preferovanou voľbou pre sofistikovaných drobných investorov. Ich život uľahčili aj ďalšie trendy: rast fondov obchodovaných na burze a širší prístup k medzinárodným akciovým trhom.