Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

The Economist: Neviete nájsť podnájom? Poďakujte sa vláde

.the Economist .the economist .spoločnosť

V priebehu posledného desaťročia vlády neustále zasahovali do trhu s nájmami v snahe zlepšiť život nájomníkov – neúspešne.

The Economist: Neviete nájsť podnájom? Poďakujte sa vláde Pexels

aj napriek poklesu celkovej inflácie nájomné ďalej rástlo a podľa posledných údajov sa v bohatých krajinách za rok zvýšilo v priemere o 5 %. Čiastočne to súvisí s oneskoreným vplyvom inflácie, pretože v prípade dlhodobých nájomných zmlúv môže trvať určitý čas, kým nájmy dobehnú ostatné ceny. Svedčí to však aj o tom, že mnohé opatrenia, ktorých cieľom bolo zmierniť tlak na trhu s nájomným bývaním, riešili skôr dôsledky než samotnú príčinu problému. Často sa teda situácia ľudí, ktorým mali pomôcť, ešte zhoršila.

Zásahy boli rozsiahle. Od roku 2015 nemecká „brzda nájomného“ zaväzuje nových prenajímateľov riadiť sa vládnym indexom pri určovaní výšky nájomného. Veľká Británia zaviedla dodatočné dane pre prenajímateľov. V roku 2016 Írsko obmedzilo ročné zvyšovanie nájomného v „zónach s tlakom na nájomné“, t. j. vo všetkých v oblastiach, kde chýbajú byty. Od roku 2021 je strop stanovený na úrovni inflácie alebo 2 %, podľa toho, ktorá z týchto hodnôt je nižšia. Španielsko obmedzilo rast nájomného v roku 2023, pričom pre veľkých prenajímateľov platia obzvlášť prísne pravidlá. Austrália sa pokúsila obmedziť bankové úvery pre investorov do nehnuteľností a niekoľko amerických štátov vrátane Kalifornie, New Yorku a Oregonu sprísnilo pravidlá týkajúce sa výšky nájomného a dĺžky zmlúv.

Takéto opatrenia vlády zavádzajú zvyčajne v presvedčení, že za ťažkosti nájomcov môže chamtivosť prenajímateľov. Kritizovanie majiteľov nehnuteľností je určite populárne. Skutočnou príčinou vysokých nájmov a postavenia prenajímateľov je však nedostatok bývania na mnohých realitných trhoch, spôsobený obmedzeniami v stavebníctve. Na mnohých miestach nie je možné, aby ponuka bývania držala krok s dopytom, najmä vzhľadom na nárast migrácie.

Vplyv zásahov vlád viedol k zhoršeniu nedostatku nájomných nehnuteľností, pretože podnecoval prenajímateľov k opusteniu trhu. Podľa údajov španielskeho realitného portálu Idealista bolo v Barcelone v roku 2024 na prenájom ponúkaných o 75 % menej trvalých nájomných nehnuteľností ako v roku 2019, pričom o každý byt súťažilo až 63 rodín. V roku 2022 bol počet registrovaných nájomných zmlúv v Írsku o 23 % nižší ako v roku 2016, hoci populácia bola o 9 % väčšia.

Teoreticky by predaj nehnuteľností zo strany prenajímateľov mal zvýšiť ponuku domov na predaj, znížiť ceny a povzbudiť ľudí, aby prešli z prenájmu na kúpu. Britská ministerka financií Rachel Reevesová v októbri vyhlásila, že zvýšenie dane z nákupu druhých nehnuteľností — čo sa týka aj mnohých prenajímateľov — uľahčí cestu k vlastnému bývaniu tým, ktorí po ňom túžia. V praxi je však kúpa bytu oproti prenájmu zložitejšia a menej flexibilná kvôli právnym procesom, daniam z nehnuteľností a zložitým procesom predaja a kúpy. Výsledkom je, že ceny domov sa prispôsobujú pomalšie ako nájmy.

V skutočnosti sa trh s vlastným bývaním v posledných rokoch prakticky zastavil, pretože vyššie úrokové sadzby prinútili majiteľov s fixnými hypotékami zostať tam, kde sú. Počet predaných existujúcich domov v USA bol v roku 2024 o 19 % nižší ako v roku 2022. Preto to bol zlý čas na narušenie trhu s nájmami. Rast úrokových sadzieb okamžite zdražil hypotéky, čo malo za následok, že prechod z nájmu na kúpu sa stal ťažším. Zároveň vysoká inflácia spôsobila, že pevne stanovené cenové stropy na nájomné ešte viac znižujú zisky prenajímateľov a zhoršujú situáciu na trhu.

V dôsledku toho boli škodlivé účinky týchto opatrení o to väčšie. Hoci regulácia môže na určitý čas udržať nájomné na nízkej úrovni, nedostatok bytov vytvára tlak, ktorý sa nakoniec ukáže, ako dokazuje súčasná inflácia nájomného. Aj keby bolo možné reguláciou obmedziť rast nájomného, prenajímatelia získavajú väčšiu silu inými spôsobmi – prečo by sa prenajímatelia mali starať o údržbu, keď majú dlhý rad záujemcov? A trpia nielen nájomníci. Dobre fungujúci trh s nájmami pomáha hospodárskemu rastu tým, že ponúka flexibilné nájomné zmluvy, vďaka čomu sa ľudia – a najmä mladí pracovníci – môžu ľahko presťahovať za novou prácou. Obmedzovanie takéhoto trhu brzdí hospodársky rast.

Našťastie si niektoré vlády uvedomujú, že urobili chybu. Írsko napríklad prehodnocuje reguláciu nájomného. Dajú sa nájsť aj spôsoby, ako obmedziť zisky prenajímateľov, ktoré nemajú vplyv na ponuku bývania, napríklad zdanenie hodnoty pozemkov bez ohľadu na to, ako sa využívajú. Jediným spôsobom, ako skoncovať s nezmyselnou reguláciou, je však postaviť toľko domov, aby už nebola vôbec potrebná. V Texase sú stavebné predpisy voľné a bývanie je väčšinou dostupné; prenajímatelia čelia len malým obmedzeniam a málokto to rieši. Voľnejšia stavebná politika vedie k pružnejšiemu trhu s nájmami, čo je v prospech všetkých.

Economist.com, preložil Rado Macko, publikované na základe licencie. Originálny článok v angličtine nájdete na www.economist.com.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite