niekedy sa však zámeno nepatrne zmení („Mali by sme viac premýšľať o našom prístupe k below-the-line marketingu. Prepáčte, myslel som „vy by ste mali“.). To „my“ je malý časový skok – okamih, keď si človek predstaví sám seba ako zamestnanca novej firmy, pri formovaní novej identity a presúvaní svojej lojality.

Vernosť je vo väčšine situácií považovaná za cnosť: medzi priateľmi, rodinou a futbalovými fanúšikmi. Lojalita zamestnancov je však zložitejšia. Je viac transakčná. Priatelia si navzájom nerobia hodnotenia práce ani sa neprepúšťajú kvôli úspore nákladov. Takýto vzťah nie je obojstranne záväzný. Zamestnanec môže cítiť pripútanosť k spoločnosti, ale spoločnosť nemusí cítiť vôbec nič. (Preto sa ľudia často cítia lojálnejší k členom tímu a jednotlivým šéfom ako k svojim organizáciám.) A prílišná lojalita môže spôsobiť vysoké náklady.

Zvýšenia platov a kariérny rast sú založené na tom, že ľudia menia zamestnania. Podľa Federálnej rezervnej banky v Atlante, ktorá sleduje rast platov v Amerike, v apríli boli ľudia, ktorí zmenili zamestnanie, platení o 7,6 % viac ako rok predtým; ľudia, ktorí zostali na rovnakom mieste, boli platení len o 5,6 % viac. Trochu promiskuity zo strany iných ľudí môže pomôcť tým, ktorí sa rozhodnú zostať tam, kde sú. Štúdia Nathana Deutschera, úradníka austrálskeho ministerstva financií, zistila, že vyššia miera zmeny zamestnania na miestnych austrálskych pracovných trhoch súvisela s rýchlejším rastom miezd ako u pracovníkov, ktorí zmenili zamestnanie, tak aj u tých, ktorí tak neurobili. Lojalita je pekná vec – rovnako ako vyjednávacia sila.