jedna strana debaty presadzuje plán zaplaviť čínsky trh. Tvrdí, že povolením Nvidii obnoviť export oslabených čipov H20 sa zníži motivácia domácich výrobcov, ako je Huawei, vyvíjať vlastné náhrady. To udrží čínskych vývojárov generatívnej umelej inteligencie závislých od amerického hardvéru a zníži pravdepodobnosť, že Čína napadne Taiwan, kde sa vyrába väčšina najmodernejších čipov na svete. Druhá strana presadzuje tvrdší prístup. Jeho prívrženci, vrátane The Economist, tvrdia, že obmedzenie prístupu k čipom H20, ktoré sú v Číne veľmi žiadané, aj keď podľa amerických štandardov podpriemerné, spomalí vývoj čínskej technológie natoľko, aby si USA zabezpečili neprekonateľný náskok v pretekoch o AI.

Dňa 11. augusta, keď potvrdil, že spoločnosť Nvidia obnoví predaj čipov H20 do Číny (aj konkurenčná spoločnosť AMD bude môcť v tejto krajine predávať niektoré zo svojich čipov pre AI), sa Trump o žiadnom z týchto argumentov nezmienil. Namiesto toho sa pochválil rokovaniami, ktoré prebehli medzi ním a Jensenom Huangom, šéfom spoločnosti Nvidia, s cieľom určiť, aký veľký podiel by Amerika mala dostať na oplátku za túto láskavosť (a navrhol podobný prístup aj pre ich „super-duper-pokročilé“ čipy Blackwell). Porovnajte to s omnoho rafinovanejším spôsobom, akým Čína využíva jeden zo svojich najcennejších zdrojov – vzácne zeminy – ako nástroj vyjednávania. V manipulácii s trhmi sa má americký prezident, zameraný hlavne na drobné dohody, od Si Ťin-pchinga ešte veľa čo učiť.