zrodilo sa ako Islamské hnutie odporu. Dnes je známejšie pod arabskou skratkou Hamas. Rokovania, ktoré práve prebiehajú v Káhire, však môžu rozhodnúť o tom, či palestínske militantné hnutie z názvu vypustí slovo „odpor“, ukončí svoju 22-mesačnú vojnu proti Izraelu v Gaze a pokúsi sa pretvoriť na politickú stranu.

12. augusta pricestoval do Káhiry na rokovania Chalíl al-Hajja, veliteľ gazanskej vetvy Hamasu. Stretnutia sprostredkováva Egypt v spolupráci s Katarom a Tureckom. Na stole je návrh, podľa ktorého by Hamas odovzdal zbrane, rozpustil ozbrojené brigády, prepustil zostávajúcich rukojemníkov a vzdal sa moci. Na oplátku by sa Izrael stiahol z Gazy, vznikla by prechodná palestínska technokratická správa podporená medzinárodnými silami s mandátom OSN a začala by sa obnova zničeného územia.

Tlak na Chalíla al-Hajju, aby dohodu prijal, je obrovský. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu hrozí obsadením celej Gazy a izraelské sily 12. augusta spustili ťažké bombardovanie celého mesta. Ďalšia ofenzíva by mohla odstrániť zvyšky Hamasu a urýchliť etnické vyčistenie celého pásma. Oslabenie Iránu pripravilo ozbrojené krídlo hnutia, brigády Izz ad-Dína al-Kassáma, o hlavného zahraničného podporovateľa. Poslední regionálni spojenci Hamasu – Katar a Turecko – už dávno uprednostňovali jeho politické krídlo, no zdá sa, že aj im dochádza trpezlivosť. Podľa informácií dali jasne najavo, že v prípade, že Hajja dohodu odmietne, nemusia dovoliť návrat ani jemu, ani ďalším lídrom Hamasu, ktorí pred dvoma týždňami odišli z Dauhy.