každým ďalším dňom sa nový obchodný systém Ameriky črtá jasnejšie. Namiesto pravidiel, stability a nízkych ciel vzniká systém imperiálnych preferencií. Clá nie sú len priemerne vyššie, ale ešte k tomu sa prispôsobujú prezidentovým aktuálnym náladám. Kanada a India Donalda Trumpa podráždili, a tak môžu čeliť clám vo výške 35 – 50 %. EÚ, Japonsko a Južná Kórea s Amerikou rýchlo uzavreli dohody, aby sa vyhli nečakaným hrozbám. Keďže Trump z bizarných dôvodov považuje obchodné deficity za krádež, uvalil „recipročné“ clá od 10 % do 41 % aj na desiatky ďalších obchodných partnerov. Do platnosti vstúpili 7. augusta. 

Začína sa udomácňovať zvodná predstava, že keď Trump drží opraty, Amerika vyhráva. Svet sa neprepadol do otvorenej obchodnej vojny; len pár krajín, vrátane Číny, odpovedalo odvetnými clami, zatiaľ čo väčšina ustúpila – prijali vyššie clá, otvorili svoje trhy a prisľúbili obrovské investície v Amerike. Dokonca aj finančné trhy pôsobia zmierlivo; hoci sa po zverejnení „Dňa oslobodenia“ v apríli prudko prepadli, tentoraz zvládli nové clá bez väčších otrasov. Medzitým do štátnej kasy prúdia colné príjmy. Tento spôsob uvažovania je však chybný. Trump spustil proces, na ktorom Amerika nevyhrá, ale prehrá. 

Začnime predstavou, že vysoké clá nepoškodzujú Ameriku, ale jej obchodných partnerov. Podľa Yale Budget Lab sa efektívna colná sadzba v USA zvýšila na 18 %, čo je takmer osemnásobok úrovne z januára a blíži sa k hodnotám naposledy videným počas hospodárskej krízy. Podľa výkladu hnutia MAGA je to triumf – obchodní partneri Ameriky znášajú vyššie clá, zatiaľ čo americké colné úrady inkasujú takmer 30 miliárd dolárov mesačne.