iný druh výťažku však ponúka mestským baníkom perspektívu oveľa väčšieho zisku: dosky s plošnými spojmi (PCB – printed circuit boards), ktoré sa nachádzajú v rýchlo rastúcich hromadách elektronického odpadu. Odhady sa líšia, ale jedna tona PCB by mohla obsahovať 150 gramov alebo viac čistého zlata, ktoré vďaka tomu, že nekoroduje, vytvára stabilné elektrické spojenia. Okrem zlata sa používajú aj ďalšie cenné materiály vrátane striebra, paládia a medi, ktorých zhodnotenie by mohlo zvýšiť celkový úlovok na viac ako 20 000 USD na tonu.

Podľa OSN sa v roku 2022 na celom svete zlikvidovalo približne 62 miliónov ton elektrozariadení, od domácich potrieb až po počítače a mobilné telefóny. Predpokladá sa, že menej ako štvrtina z nich sa recykluje aspoň formálnym spôsobom. PCB sa zvyčajne odstránia a rozdrvia a potom sa buď spália v peci, aby sa roztavili kovy, alebo sa spracujú chemickými rozpúšťadlami, napríklad silnými kyselinami. Keďže tieto procesy produkujú veľké emisie uhlíka a majú jedovaté vedľajšie produkty, ktoré sa ťažko odstraňujú, veľké spoločnosti vyvíjajú množstvo čistejších metód recyklácie. Jedna z najzaujímavejších využíva baktérie na samotnú extrakciu kovov.

Tento proces, zvaný Bioleaching (biolúhovanie), je celkom stará myšlienka: už pred viac ako 2 000 rokmi sa zistilo, že vylúhovanie kovu spôsobuje modrú farbu vody v medených baniach. Až v 50. rokoch 20. storočia, keď bolo objavené, že za tento jav sú zodpovedné baktérie, sa tento proces komerčne využil na zhodnocovanie zvyškov materiálu v hlušinách, kvapalných a pevných odpadoch z banskej činnosti. Biolúhovanie využíva metabolizmus niektorých prirodzene sa vyskytujúcich baktérií, ako je Acidithiobacillus ferrooxidans, ktoré produkujú oxidačné činidlá schopné rozpúšťať kovy tým, že ich premieňajú na rozpustné formy v roztoku. Kovy sa potom môžu spätne získať rôznymi separačnými a filtračnými metódami. Ak sa tento proces používa vonku na hlušiny, môže trvať mesiace a nie je veľmi efektívny.